Nummulitidae (-po latinsky), po slovensky bežne nazývané numulity, je (sčasti vyhynutá) čeľaď veľkých dierkavcov (veľkých foraminifer). Niekedy sa klasifikuje pod názvom ? ako rad.
Vytvárali si vápnité schránky diskovitého tvaru tvorené menšími komôrkami. Veľkosť ich schránok bežne dosahovala 5-10 cm. Boli to morské bentické živočíchy. Sú známe zo sedimentov spodných treťohôr, hlavne z eocénu.
Taxón (čeľaď[1]/rad[2]) sa člení na rody:[1][3]
Latinský názov je odvodený od názvu najznámejšieho rodu - Nummulites. Tento je zas odvodený od ich tvaru - doslova znamená malá minca. Rod Nummulites definoval v roku 1801 Lamarck.
Schránky bývajú involútne, poloinvolútne a evolútne, tvorené kalcitom. Tvarom pripomínajú mince. Výrazný je ich pohlavný dimorfizmus. Dosahovali veľkosť až 15-16 cm. Obývali sublitorálne prostredie teplých morí. Sú radené k pohyblivému (vagilnému) bentosu. Majú horninotvorný význam, často tvoria veľké akumulácie vápencov[4]. Z vápencov tvorených numulitmi je postavená napríklad aj veľká Cheopsova pyramída.
Nummulitidae (-po latinsky), po slovensky bežne nazývané numulity, je (sčasti vyhynutá) čeľaď veľkých dierkavcov (veľkých foraminifer). Niekedy sa klasifikuje pod názvom ? ako rad.
Vytvárali si vápnité schránky diskovitého tvaru tvorené menšími komôrkami. Veľkosť ich schránok bežne dosahovala 5-10 cm. Boli to morské bentické živočíchy. Sú známe zo sedimentov spodných treťohôr, hlavne z eocénu.