dcsimg
Image of <i>Fuligo septica</i> var. <i>flava</i>

Protozoans

Protozoa

Brief Summary ( French )

provided by EOL authors

traduction de l'anglaishttp://eol.org/data_objects/3715435:

Les protozoaires: un terme obsolète qui fait référence à protistes flagellés incolores et inclus, ciliés, les amibes et les Sporozoa. Le protozoaires ont tous été pensés pour être des eucaryotes unicellulaires. Le concept était populaire pendant la majeure partie du 20e siècle, mais il est devenu évident que certains sont proches des animaux et de champignons, d'autres ont des relations plus étroites avec les algues qu'avec d'autres protozoaires, et que les protozoaires ne sont pas étroitement liés. Le terme est largement tombé en désuétude.

Du grec ancien: « Proto »= « premier » +« zoa »=« animal »

désigne les protistes hétérotrophes qui ingèrent leur nourriture par phagocytose

license
cc-by-3.0
copyright
Sengtiane
author
(Sengtiane)
original
visit source
partner site
EOL authors

Protozóu ( Asturian )

provided by wikipedia AST

Un protozóu ye un organismu unicelular eucariota heterótrofu. Munches especies de protozoos viven como parásitos n'animales o plantes. Dalgunos d'ellos puen parasitar al ser humanu, como Balantidium coli, y causa-y malures.


Icono de esbozo
Esti artículu ye un entamu. Pues ayudar a la Wikipedia n'asturianu ampliándolu.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia authors and editors
original
visit source
partner site
wikipedia AST

Protozoylar ( Azerbaijani )

provided by wikipedia AZ

Protozoylar (lat. Protozoa yun. πρῶτον proton "birinci" və ζῷα zoa "heyvan"; tək halda protozoon) — heterotrof qidalanmaya malik olan birhüceyrəli və ya kolonial eukariotlar aləmi.

Təsnifatı

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipediya müəllifləri və redaktorları
original
visit source
partner site
wikipedia AZ

Protozoylar: Brief Summary ( Azerbaijani )

provided by wikipedia AZ

Protozoylar (lat. Protozoa yun. πρῶτον proton "birinci" və ζῷα zoa "heyvan"; tək halda protozoon) — heterotrof qidalanmaya malik olan birhüceyrəli və ya kolonial eukariotlar aləmi.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipediya müəllifləri və redaktorları
original
visit source
partner site
wikipedia AZ

Protozous ( Catalan; Valencian )

provided by wikipedia CA
Estructura interna d'un protozou
Estructura interna d'un protozou

Els protozous són organismes unicel·lulars eucariotes heteròtrofs.[1] Moltes espècies de protozous viuen com a paràsits en animals o plantes i altres són de vida lliure formant part del fitoplàncton.[2][3] Alguns d'ells poden parasitar en l'ésser humà, constituint les protozoosis, com l'amebosi, la giardiosi o la toxoplasmosi. Els aliments i l'aigua poden ser vies de transmissió de protozous parasitaris. Pertanyen al Regne (biologia) dels protoctists.

Pel seu caràcter mòbil i heteròtrof s'havien classificat tradicionalment entre els animals, i posteriorment dins del regne dels protistes. Actualment se les considera un grup parafilètic.

Els protozous més comuns són: l'ameba, el parameci, el plasmodi i tripanosoma. Tots quatre tenen un tipus de locomoció diferents com per exemple el moviment per flagel·lació, el ciliat i el moviment per pseudòpodes. Tot i això alguns ni tan sols es mouen, es desplacen pel moviment d'un altre ésser viu, són els esporozous. Es reprodueixen de manera asexual i sexual.

Història

El nom de Protozous taxonòmicament va aparèixer l'any 1818 gràcies al zoòleg Georg August Goldfuss i s'ha anat movent entre filum, regne (l'any 1981 Thomas Cavalier Smith) i subregne.[4][5][6]Protozou prové del grec πρῶτος (protos) que vol dir primer i ζῶα (zoa) animal, és a dir vol dir "primitus animals". Goldfuss el va proposar com a una classe , creient que eren animals molt simples. Inicialment incluia organismes no unicel·lulars com rotífers, esponges, coralls, meduses i determinats cucs.[7]

Al 1848, gràcies als avenços de la Teoria cel·lular proposada per Theodor Schwann i Matthias Schleiden, el zoòleg i anatomista C.T.von Siebold va proposar que aquests organismes unicel·lulars com els ciliats o les amebes tenien cèl·lules similars a les que formen els teixits en animals o plantes. Va redefinir els protozous separant-els dels animals (Metazoa) pel fet de ser unicel·lulars.

Al mateix temps, va elevar el grup al nivell d’un phylum que contenia dos grans classes de microogranismes: Infusoria (majoritàriament ciliats) i algues flagelades) i Rhizopoda (organismes ameboides). La definició de Protozous com un fil o sub-regne compost pels "animals unicel·lulars" van ser adoptats pel zoòleg Otto Bütschli, celebrat al seu centenari com a "arquitecte de la protozoologia"

Mentre va estar sota el fílum dels Metazous, els protozous van ser repartits segons la vella classificació de dos regnes de la vida, alguns eren similars a plantes i altres similars a animals, depenent de si tenien o no la capacitat de fer la fotosíntesis. Això va fer que els primers s'estudièssin dins de la botànica i els segons dins de la zoologia.

 src=
Imatge de John Hogg explicant la creació del nu regne Primigenum amb característiques similars a animals i plantes.

La crítica d'aquest sistema va començar a la segona meitat del segle XIX, amb la constatació que molts organismes compleixen ambdós els criteris d'inclusió entre plantes i animals. Per exemple, les algues Euglena i Dinobryon tenen cloroplasts per a la fotosíntesi, però poden també alimentar-se de matèria orgànica i són mòbils per flagelació. En 1860, el biòleg anglès John Hogg va argumentar contra l’ús de "protozous", ja que "els naturalistes es divideixen segons l'opinió - i probablement alguns continuaran així, ja sigui que molts d’aquests organismes o éssers vius siguin animals o bé plantes. " Com a alternativa, va proposar un nou regne anomenat Primigenum, que consistia tant en protozous com en algues unicel·lulars.(protophyta), que va combinar junts sota el nom de "Protoctista". En la concepció de Hoggs, va comparar dues grans "piràmides" que represnetaven els regnes animal i vegetal i que es barrejaven a les seves bases al Regne Primigenum.

Referències

  1. «protozous». L'Enciclopèdia.cat. Barcelona: Grup Enciclopèdia Catalana.
  2. Panno, Joseph. The cell: Evolution of the First organisms (en anglesa). Facts on File, Inc, 2005. ISBN 0-8160-4946-7.
  3. Bertrand, J.C; et al. Environmental Microbiology: Fundamentals and Applications (en anglesa). Springer Science + Business Media Dordrecht, 26 de gener de 2015. ISBN 978-94-017-9118-2.
  4. Cavalier-Smith, Thomas «Eukaryote kingdoms: seven or nine?». Bio Systems, 14 (3-4), 1981, pàg. 461-481.
  5. Cavalier-Smith, Thomas «Kingdom protozoa and its 18 phyla». Microbiological Review, desembre 1993, pàg. 953-994.
  6. Cavalier-Smith, Thomas «Kingdoms Protozoa and Chromista and the eozoan root of the eukaryotic tree.» (en anglès). Biology Letters., 6 (3), 23-06-2010, pàg. 342-345. DOI: 10.1098/rsbl.2009.0948.
  7. Goldfuss, G.A. «Ueber die Classification der Zoophyten». Isis, 1818, pàg. 1008-1013.

Articles relacionats

 src= A Wikimedia Commons hi ha contingut multimèdia relatiu a: Protozous Modifica l'enllaç a Wikidata
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autors i editors de Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia CA

Protozous: Brief Summary ( Catalan; Valencian )

provided by wikipedia CA
Estructura interna d'un protozou Estructura interna d'un protozou

Els protozous són organismes unicel·lulars eucariotes heteròtrofs. Moltes espècies de protozous viuen com a paràsits en animals o plantes i altres són de vida lliure formant part del fitoplàncton. Alguns d'ells poden parasitar en l'ésser humà, constituint les protozoosis, com l'amebosi, la giardiosi o la toxoplasmosi. Els aliments i l'aigua poden ser vies de transmissió de protozous parasitaris. Pertanyen al Regne (biologia) dels protoctists.

Pel seu caràcter mòbil i heteròtrof s'havien classificat tradicionalment entre els animals, i posteriorment dins del regne dels protistes. Actualment se les considera un grup parafilètic.

Els protozous més comuns són: l'ameba, el parameci, el plasmodi i tripanosoma. Tots quatre tenen un tipus de locomoció diferents com per exemple el moviment per flagel·lació, el ciliat i el moviment per pseudòpodes. Tot i això alguns ni tan sols es mouen, es desplacen pel moviment d'un altre ésser viu, són els esporozous. Es reprodueixen de manera asexual i sexual.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autors i editors de Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia CA

Prvoci ( Czech )

provided by wikipedia CZ

Prvoci (Protozoa) je souhrnné označení pro jednobuněčné eukaryotní heterotrofní (či mixotrofní) organismy, které byly dříve kvůli pohyblivosti a neschopnosti fotosyntézy řazeny do říše živočichové (Animalia).[1] Tím se liší od ostatních protistů, jako jsou různé řasy (Algae) či houbám podobní protisté (hlenky, oomycety apod.). Tvoří kolonie. Ze skutečnosti, že dříve tvořili podskupinu živočichů, vyplývá také latinský termín protozoa čili „prvotní živočichové“.

Klasifikace prvoků prošla v posledních letech značným vývojem a dnes se prvoci řadí do několika eukaryotních, víceméně přirozených superskupin, především pak Amoebozoa (např. Archamoebae), Opisthokonta (zejména trubénky, Choanozoa), Chromalveolata (např. nálevníci, Ciliophora), Excavata (např. krásnoočka, Euglenozoa) a Rhizaria (např. dírkonošci, Foraminifera).

Zkoumáním prvoků se zabývá protozoologie.

Vývoj poznání

Související informace naleznete také ve článku Alternativní pojmenování prvoků.

Pravděpodobně prvním člověkem, který pozoroval prvoky, byl Holanďan Antoni van Leeuwenhoek. Popsal a zakreslil především nálevníky (Ciliophora) a nazýval je Animalcula („zvířátka“). V 18. století byli nazýváni Animalcula Infusoria čili „zvířátka z nálevů“. Tyto a mnohé další klasifikace byly postaveny na víře, že prvoci jsou živočichové. Prvním, kdo vyčlenil jednobuněčné heterotrofy, byl v roce 1848 Rudolf Leuckart. Ve druhé polovině 19. století vznikala další pojmenování, resp. klasifikace (jako Protoctista a Protista), jež zahrnují nejen prvoky, ale i mnohé jiné organismy.[2]

Český název prvoci použil v roce 1821 Jan Svatopluk Presl jako český ekvivalent k termínu Infusoria.

Klasifikace

Související informace naleznete také ve článku Klasifikace eukaryot.

Klasifikace domény Eukaryota je z velké části i klasifikací prvoků.

Stavba těla

Podrobnější informace naleznete v článku Eukaryotická buňka.
 src=
Schematická stavba trepky

Většina prvoků je velmi malá na to, aby je bylo možné spatřit pouhým okem, ale jsou dobře pozorovatelní mikroskopem. Nejčastěji dosahují rozměrů od 0,005 do 0,05 mm, i když jsou běžné i formy do velikosti 0,5 mm. Mezi prvoky viditelné pouhým okem patří např. měňavka bahenní (Pelomyxa palustris), která dosahuje velikosti až 5 mm.

Buňka prvoků obsahuje mnohé organely, které zajišťují pohyb, získávání potravy, trávení, vylučování nestrávených zbytků a odpadu a rozmnožování, které často nemají obdobu v buňkách jiných organismů (např. buněčná ústa, extruzomy, a podobně). Prvoci mají jedno nebo více rovnocenných či funkčně odlišných jader. Množí se nepohlavně (dělením nebo rozpadem) nebo pohlavně, někdy se jednotlivé způsoby napevno střídají v pravidelném životním cyklu. Žijí volně nebo cizopasí, pro většinu je charakteristická pohyblivost a heterotrofní způsob života. Známo je přes 30 000 druhů.

  • cytoplazmatická membránasemipermeabilní blána na povrchu buňky. Někdy je velmi tenká (cytoplazmatická membrána), někdy je však dvojitá (mimobuňková stadia Apicomplexa) nebo dokonce trojitá (Gregarina). Pokud je zpevněna systémem mikrotubulů, nazývá se kortex, resp. pelikula (Opalinida, Ciliophora). U mnohých skupin produkuje schránku;
  • cytoplazma – není organela v pravém smyslu slova, protože obaluje všechny organely v buňce. Někdy je diferencovaná na povrchovou viskózní ektoplazmu a zrnitější entoplazmu uvnitř buňky (Ciliophora, většina Sarcodina); tyto vrstvy mohou být i zřetelně oddělené (Lobosia);
  • jádro (nukleus) je nejdůležitější organelou. Obsahuje DNA a dochází v něm i k syntéze RNA. Může být jedno (většina prvoků), mohou být dvě (makronukleus a mikronukleus u Ciliophora) nebo pozorujeme víc nediferencovaných jader (Opalinata, víceré Sarcodina);
  • mitochondrie – dvojvrstvé membránozní organely, které poskytují energii pro životní pochody v buňce. U krevních parazitů mohou atrofovat (glukóza a další živiny jsou v nadbytku);
  • Golgiho aparát – tubulózní organela; zabezpečuje sekreční činnost buňky. U rostlinných bičíkovců se tradičně nazývá diktyozom;
  • fagozom – potravní vakuola, vzniká vlečením buňkové membrány do cytoplazmy. Splývá s lyzozomem, s měchýřkem naplněným trávicími enzymy, což umožňuje typické intracelulární trávení;
  • pulzující (kontraktilní) vakuoly – vylučují nadbytečnou vodu, regulují tedy osmotický tlak v buňce;
  • mikrotubuly – mají oporně-pohybovou funkci. Jsou základem bičíků a brv a podílejí se i na stavbě pelikuly a mitotického vřeténka.

Životní projevy

Pohyb

Pohyb prvoků je pasivní (prouděním vody a vzduchu) nebo aktivní. Aktivní pohyb může býť améboidní, tzn. „přeléváním“ cytoplazmy (mechanizmus tohoto pohybu přesně neznáme, půjde zřejmě o stěhování plazmatických makromolekul) nebo pomocí brv (cilie) a jednoho či více bičíků (flagellum). Bičík se může přiložit k povrchu buňky, čímž vzniká undulující membrána (má ji např. Trypanosoma). Splýváním brv vznikají ciliální deriváty – cirry nebo membranely[zdroj?].

Prvoci se dříve tradičně dělili právě podle způsobu pohybu do čtyř níže uvedených skupin:[zdroj?]

Příjem potravy

Příjem potravy se uskutečňuje:

  • difuzí přes cytoplazmatickou membránu (nízkomolekulové látky);
  • endocytózou, která má dvě varianty:
    • pinocytózu – pohlcování makromolekul, tukových kapiček a drobných částeček do velikosti 10 μm
    • fagocytózu – pohlcování větších částic potravy (typické pro Sarcodina).

Při endocytóze sa částice dostává dovnitř buňky vlečením povrchové membrány, která utvoří okolo částice měchýřek. Pokud se na fagocytózu specializuje jedna část povrchu buňky, mluvíme o příjmu potravy cytostómem, který je typický pro Ciliophora. Nestrávené zbytky opouštějí buňku exocytózou přes cytopygy – buňkový „anus“, který je viditelný pouze v době defekace.

Vylučování zajišťuje Golgiho aparát.

Rozmnožování

  • Nepohlavní rozmnožování je rozšířené v několika typech:
    • binární dělení – buňka sa rozdělí na dva stejné jedince, přičemž se tak děje v podélném (Mastigophora) nebo v příčném směru (Ciliophora). Speciálním případem je pučení, při němž se z mateřského jedince oddělují mnohem menší pupeny, které potom dorůstají (Suctoria);
    • polytomie – rozpad na více jedinců. Vyskytuje se ve dvou variantách: sporogonie a schizogonie (Apicomplexa).
  • Pohlavní rozmnožování - Prvoci mají po dobu života haploidní sadu chromozomů (Mastigophora, Apicomplexa), diploidní jsou Opalinata a Ciliophora. V prvém případě dochází k redukci počtu chromozomů při prvém dělení zygoty, ve druhém případě meióza probíhá při vzniku gamet. Pohlavní rozmnožování má v zásadě tři varianty:
    • gametogamie – splývání dvou nezávislých gamet, které mohou být stejné (izogamie) nebo morfologicky odlišené (anizogamie – Apicomplexa);
    • gamontogamie – kopulace (jader) gamet předchází spojení celých buněk, nebo aspoň jejich větších částí (Gregarina). Zvláštním případem gamontogamie je konjugace, rozšířená u Ciliophora: dva jedinci se k sobě přiloží cytostomem a splynou. Makronukleus se rozpustí, mikronukleus se v každé buňce dvakrát po sobě mitoticky dělí, takže vznikají čtyři malá jádra. Tři z nich se rozpouštějí, poslední se ještě jednou meioticky dělí na stacionární a migrativní jádro. Migrativní jádra si jedinci mezi sebou vymění, vzápětí každé splývá se stacionárním jádrem druhého jedince. Vzniká synkaryon a jedinci se od sebe oddělují. Dost složitým dělením synkaryonu v každém jedinci vznikají dvě makronuklea a 2 mikronuklea. Jedinci se ještě jednou rozdělí, takže výsledkem konjugace jsou čtyři jedinci;
    • autogamie – proces samooplodnění jádry, která vznikla v tom samém jedinci (Foraminifera, Heliozoa, zřídka jinde).
  • Metageneze - střídání pohlavního a nepohlavního rozmnožování.

Rozšíření

Prvoci jsou rozšířeni všude, kde je jen trochu vlhké prostředí. Nalezneme je ve sladké i slané vodě, v půdě, na povrchu i uvnitř živočichů a rostlin. Hrají důležitou roli v ekologii - mají význam při tzv. samočištění vody, v půdách jsou součástí společenstva půdních organizmů zvaného edafon. Jsou schopny přežívat za nízkých i vysokých teplot. Některé druhy mohou žít jen v teplých mořích, jiné vyžadují studené polární mořské vody. Nejvhodnější teplotou pro většinu prvoků je však rozmezí 15 až 25 °C. I když někteří prvoci žijí i v prostředí s vysokými teplotami, většina z nich při teplotách nad 42 °C hyne. Dalším nebezpečím pro prvoky je ultrafialové záření, čehož se využívá např. ke sterilizaci vody.

V mechu nalezneme převážně kořenonožce a nálevníky, kteří dovedou snášet velké teplotní a vlhkostní rozdíly. Mořské prvoky lze nalézt jak u mořského dna, tak při mořské hladině. Prvoci obývající mořské dno (benthos) jsou převážně dírkonošci s pevnou schránkou, kteří se po mořském dnu pohybují nebo žijí přisedle na podkladu. Mřížovci žijí převážně na volném moři (pelagiál a jsou hlavní složkou mořského planktonu. V menším počtu pak mořské vody obývají i bičíkovci a dírkonošci.

Zvláštní skupinou z hlediska životního prostředí jsou parazitičtí prvoci.

Patogenní prvoci

Související informace naleznete také ve článku Protozoózy ptáků.

Podle způsobu života je dělíme na ektoparazity a endoparazity. Ektoparazité žijí na povrchu vodních a vlhkomilných živočichů. Hostitelům jsou schopni způsobit těžká onemocnění a často je i usmrcují. Typickými představiteli této skupiny prvoků jsou např. bičivka rybí, čepelenka kapří nebo kožovec rybí. Endoparazité přežívají v tkáních nebo orgánech svých hostitelů. Mezi ty, kteří jsou hostiteli nebezpeční, patří např. měňavka střevní nebo trypanozomy. (Jindy však přítomnost prvoků naopak hostiteli pomáhá - tak je tomu u termitů, kteří mají ve svých střevech bičíkovce, nebo u přežvýkavců s nálevníky v bachoru. Tito prvoci umožňují hostitelům lépe trávit potravu. Většina endoparazitů však v tělech hostitelů škodí - připravují je o výživné látky, poškozují jejich buňky a někdy je i ničí; vylučují jedovaté látky, toxiny).

Patogenní prvoci způsobují mnohé významné nemoci člověka i jiných organismů:

Odkazy

Reference

  1. KLABAN, Vladimír. Svět mikrobů; ilustrovaný lexikon mikrobiologie životního prostředí. Hradec Králové: Gaudeamus, 2001. ISBN 80-7041-687-4. S. 416.
  2. HAUSMANN, Klaus; HOLZMANN, Norbert. Protozoologie. Praha: Academia, 2003.

Externí odkazy

  •  src= Slovníkové heslo prvok ve Wikislovníku
  •  src= Taxon Protozoa ve Wikidruzích
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autoři a editory
original
visit source
partner site
wikipedia CZ

Prvoci: Brief Summary ( Czech )

provided by wikipedia CZ

Prvoci (Protozoa) je souhrnné označení pro jednobuněčné eukaryotní heterotrofní (či mixotrofní) organismy, které byly dříve kvůli pohyblivosti a neschopnosti fotosyntézy řazeny do říše živočichové (Animalia). Tím se liší od ostatních protistů, jako jsou různé řasy (Algae) či houbám podobní protisté (hlenky, oomycety apod.). Tvoří kolonie. Ze skutečnosti, že dříve tvořili podskupinu živočichů, vyplývá také latinský termín protozoa čili „prvotní živočichové“.

Klasifikace prvoků prošla v posledních letech značným vývojem a dnes se prvoci řadí do několika eukaryotních, víceméně přirozených superskupin, především pak Amoebozoa (např. Archamoebae), Opisthokonta (zejména trubénky, Choanozoa), Chromalveolata (např. nálevníci, Ciliophora), Excavata (např. krásnoočka, Euglenozoa) a Rhizaria (např. dírkonošci, Foraminifera).

Zkoumáním prvoků se zabývá protozoologie.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autoři a editory
original
visit source
partner site
wikipedia CZ

Protozoer ( Danish )

provided by wikipedia DA

Protozoer (Protozoa) er encellede organismer med cellekerne. Protozoer har visse egenskaber som f.eks. selvbevægelse. De er heterotrofe og bliver almindeligvis i dag klassificeret som hørende under riget protister. Nogle mindre grupper af protozoer kan sikkert opfattes som separate riger.

Den traditionelle opdeling af protozoer er sket på basis af deres bevægelsesmønster. Opdelingen menes ikke at give en sand klassificering, men den anvendes indtil man finder en bedre:

De fleste protozoer er mikroskopiske , da de fleste har en størrelse på ca. 0,01-0,05 mm, selvom nogle naturligt kan blive så store som 0,5 mm.

Protozoer er allestedsnærværende i vandmiljøer og i jorden og de spiller en vigtig rolle i økologien. Nogle protozoer er parasitter og kan give alvorlige sygdomme f.eks. ved indtagelse af forurenet drikkevand.

Klassifikation

Rige: Protozoa

  • Underrige: Sarcomastigota
  • Underrige: Biciliata
    • Infrarige: Rhizaria
      • Række: Cercozoa
      • Række: Foraminifera
      • Række: Radiozoa
    • ?Række: Apusozoa
    • Infrarige: Excavata
    • Infrarige: Alveolata
    • ?Række: Heliozoa

Se også

Kilder

Commons-logo.svg
Wikimedia Commons har medier relateret til:
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia-forfattere og redaktører
original
visit source
partner site
wikipedia DA

Protozoer: Brief Summary ( Danish )

provided by wikipedia DA

Protozoer (Protozoa) er encellede organismer med cellekerne. Protozoer har visse egenskaber som f.eks. selvbevægelse. De er heterotrofe og bliver almindeligvis i dag klassificeret som hørende under riget protister. Nogle mindre grupper af protozoer kan sikkert opfattes som separate riger.

Den traditionelle opdeling af protozoer er sket på basis af deres bevægelsesmønster. Opdelingen menes ikke at give en sand klassificering, men den anvendes indtil man finder en bedre:

Protozo (protozoa); disse deles op på basis af morfologi og bevægelse: Flagellater (f.eks. Euglena, Giardia lamblia, Trypanosoma) – bevægelse ved hjælp af enkelte bevægelige tråde (flageller). Amøber (f.eks. Amoeba) – bevægelse ved transport af væsker indenfor cellen og dermed udvidelse af cellevæggen i bevægelsesretningen. Coccidier (Apicomplexa) er alle parasitter (f.eks. malariaparasitten Plasmodium, Babesia, Toxoplasma , Cryptosporidium) Ciliater (f.eks. Paramecium) – bevægelse ved koordinerede bevægelser af mange små fimrehår.

De fleste protozoer er mikroskopiske , da de fleste har en størrelse på ca. 0,01-0,05 mm, selvom nogle naturligt kan blive så store som 0,5 mm.

Protozoer er allestedsnærværende i vandmiljøer og i jorden og de spiller en vigtig rolle i økologien. Nogle protozoer er parasitter og kan give alvorlige sygdomme f.eks. ved indtagelse af forurenet drikkevand.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia-forfattere og redaktører
original
visit source
partner site
wikipedia DA

Protozoen ( German )

provided by wikipedia DE

Die Einteilung der Lebewesen in Systematiken ist kontinuierlicher Gegenstand der Forschung. So existieren neben- und nacheinander verschiedene systematische Klassifikationen. Das hier behandelte Taxon ist durch neue Forschungen obsolet geworden bzw. ist nicht Teil der in der deutschsprachigen Wikipedia dargestellten Systematik der Gruppe.

 src=
Protozoen sind Lebewesen, die das Süßwasser, das Salzwasser und den Boden in einem großen Artenreichtum besiedeln. Im Bild ist eine Schalenamöbe der Gattung Euglypha zu sehen. Der Zellkern ist leicht links von der Bildmitte sehr gut zu erkennen.

Protozoen (Einzahl Protozoon; griechisch πρωτόζωον prōtózōon ‚das erste Tier‘ von πρῶτος prôtos ‚erster‘ und ζώον zóon ‚Lebewesen, Tier‘), Urtiere oder Urtierchen ist eine veraltete Bezeichnung für aufgrund ihrer meist heterotrophen Lebensweise und ihrer Mobilität als tierisch angesehene eukaryotische Einzeller. Karl G. Grell definierte sie als Eukaryoten (mit einem oder mehreren Zellkernen), die als Einzelzellen leben oder koloniale Verbände bilden.

Unterscheidung Protozoen – Protisten

Zunächst stellte man die Protozoen zusammen mit anderen kernhaltigen Einzellern in ein eigenes Reich der Lebewesen, nämlich in das Reich der Protista (ein- bis wenigzellige Eukaryoten). Die Begriffe „Protozoa“ und „Protista“ sind ebenso wenig systematische Taxa wie die Begriffe „Algen“, „Amöben“ oder „Flagellaten“, da die Einteilung hauptsächlich aufgrund von ins Auge springenden Merkmalen (dem sogenannten Habitus) getroffen wurde und nicht aufgrund natürlicher Verwandtschaft, über die damals noch nichts bekannt war.

Die Bezeichnung Protozoa wurde von dem deutschen Zoologen Georg August Goldfuß 1818 in die Wissenschaft eingeführt. Die wissenschaftliche Disziplin, die sich mit der Erforschung der Protozoen beschäftigt, wird als Protozoologie bezeichnet. Die Erforschung der Protisten bezeichnet man als Protistologie. Die Protozoologie ist ein Teilgebiet der Protistologie und nach heutigem Verständnis ein Teilgebiet der Mikrobiologie.

Systematik

Die in Wikipedia verwendete Systematik ist die Systematik der Eukaryoten von Adl et al.[1]

Siehe auch

Literatur

  • Wilfried Westheide, Reinhard Rieger (Hrsg.): Spezielle Zoologie. Teil 1: Einzeller und Wirbellose Tiere. 2. Auflage. Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg 2006, ISBN 3-8274-1575-6.
  • Karl G. Grell: Protozoologie. 2. Auflage. Springer-Verlag, Berlin, Heidelberg, New York 1968.

Weblinks

 src= Commons: Protozoen – Sammlung von Bildern, Videos und Audiodateien

Einzelnachweise

  1. Sina M. Adl et al. (2005): The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. In: The Journal of Eukaryotic Microbiology. Bd. 52, Nr. 5, S. 399–451. PMID 16248873 doi:10.1111/j.1550-7408.2005.00053.x
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia Autoren und Herausgeber
original
visit source
partner site
wikipedia DE

Protozoen: Brief Summary ( German )

provided by wikipedia DE

Die Einteilung der Lebewesen in Systematiken ist kontinuierlicher Gegenstand der Forschung. So existieren neben- und nacheinander verschiedene systematische Klassifikationen. Das hier behandelte Taxon ist durch neue Forschungen obsolet geworden bzw. ist nicht Teil der in der deutschsprachigen Wikipedia dargestellten Systematik der Gruppe.

 src= Protozoen sind Lebewesen, die das Süßwasser, das Salzwasser und den Boden in einem großen Artenreichtum besiedeln. Im Bild ist eine Schalenamöbe der Gattung Euglypha zu sehen. Der Zellkern ist leicht links von der Bildmitte sehr gut zu erkennen.

Protozoen (Einzahl Protozoon; griechisch πρωτόζωον prōtózōon ‚das erste Tier‘ von πρῶτος prôtos ‚erster‘ und ζώον zóon ‚Lebewesen, Tier‘), Urtiere oder Urtierchen ist eine veraltete Bezeichnung für aufgrund ihrer meist heterotrophen Lebensweise und ihrer Mobilität als tierisch angesehene eukaryotische Einzeller. Karl G. Grell definierte sie als Eukaryoten (mit einem oder mehreren Zellkernen), die als Einzelzellen leben oder koloniale Verbände bilden.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia Autoren und Herausgeber
original
visit source
partner site
wikipedia DE

Ainuraksed ( Estonian )

provided by wikipedia ET
Disambig gray.svg See artikkel räägib ainuraksete ehk algloomade rühmast; algloomadeks võidakse nimetada ka protiste
 src=
Ainuraksed on väga mitmekesised organismid, kes elavad nii magevees, merevees kui ka pinnases. Pildil on rühma Thecamoebida kuuluva kodalase (Euglypha) perekonna esindaja. Rakutuum on pildi vasakul poolel hõlpsasti ära tuntav.

Ainuraksed ehk algloomad (Protozoa) on organismide rühm, kuhu põhiliselt arvatakse heterotroofse (mõnel juhul ka miksotroofse) toitumistüübi ning mobiilsuse tõttu varem loomadeks peetud üherakulised organismid, kellel puuduvad taimedele tüüpilised rakusein ja kloroplastid ning kellel erinevalt bakteritest on rakutuum. Selle poolest erinevad algloomad ka teistest protistidest, näiteks mitmesugustest vetikatest ja seenesarnastest protistidest (limakud, Peronosporomycetes jt).

Nagu ka protistid, vetikad, amööbid ja viburloomadki, on ainuraksed organismide rühm, mis ei põhine nende sugulusel, vaid välisel sarnasusel.

Alternatiivsed määratlused

Ainurakseid võidakse määratleda lihtsalt heterotroofsete üherakuliste organismidena.

Protozooloog Karl Grell defineeris ainuraksed ühe või mitme rakutuumaga eukarüootidena, kes elavad üksikrakkudena või koloniaalliitudena.

Süstemaatika

Uuemad molekulaarbioloogilised uuringud ja rakustruktuuri uuringud on näidanud, et ainuraksed on polüfüleetiline rühm. Nende ühised tunnused on tekkinud osalt konvergentsi teel.

Uusima laialt tunnustatud eukarüootide klassifikatsiooni (Adl jt 2005[1]) järgi kuuluvad ainuraksed viide kuuest suurest eukarüootide rühmast:

Varasem süstemaatika

Varem vaadeldi ainurakseid loomade alamriigina Protozoa hulkraksete loomade (Metazoa) kõrval, mõnikord ka (enamasti sama nime all) riigina või hõimkonnana.

ENE 1. väljaandes on ainuraksed ehk algloomad (Protozoa) loomade hõimkond, mis on jaotatud neljaks klassiks:

TEA entsüklopeedia järgi on ainuraksed loomade alamriik, mis on jaotatud kuueks hõimkonnaks:

Mitmekesisus

Ainurakseid on umbes 27 000 retsentset liiki.

Suurus

Enamik ainurakseid on mikroorganismid: nad on palja silmaga vaatamiseks liiga väikesed, kuid on hästi vaadeldavad mikroskoobi abil. Tavaliselt on nende läbimõõt 0,005...0,05 mm, kuid ka kuni 0,5-millimeetrise läbimõõduga ainuraksed ei ole haruldased. Enamik ainurakseid on suuruses 1 μm kuni 2 mm. Mõned ainuraksed on ka palja silmaga nähtavad: näiteks Pelomyxa palustris on läbimõõduga kuni 5 mm. Fossiilsed vormid (näiteks nummuliidid on läbimõõduga kuni 10 cm).

Ehitus

Next.svg Pikemalt artiklis Eukarüoodirakk

Ainurakse rakus on palju organelle, mille funktsioon on kulgemine, toidu otsimine, seedimine, eritamine ja sigimine. Mõned neist, näiteks rakusuu ja ekstrusoomid, on ainulaadsed.

Rakumembraan on poolläbipaistev membraan raku pinnal. Ta on enamasti õhuke ning vormi muutev (näiteks amööbide puhul), mõnikord on ta kahekordne (tippeosprotistide (Apicomplexa rakuvälised staadiumid) või kolmekordne (Gregarina). Kui ta on tugevdatud mikrotuubulite süsteemiga, nimetatakse teda korteksiks või pelliikuliks (Opalinida, ripsloomad). Paljudel liikidel on koda.

Ainuraksetel on üks või mitu rakutuuma, mis on võrdväärsed või erineva funktsiooniga.

Paljunemine

Ainuraksed paljunevad mittesuguliselt pooldumise, mitmeks jagunemise või pungumise teel, paljud ka suguliselt. Ainuraksetel võivad vahelduda erineval viisil paljunevad põlvkonnad.

Paljud ainuraksed võivad ebasoodsad elutingimused üle elada tsüstidena.

Kulgemine

Ainuraksed kulgevad kulendite, viburite või ripsmete abil. Ripsloomad võivad liikuda kuni 1 mm/s ja on ühed kiireimad ainuraksed.

Eluviis

Ainuraksed elavad vabalt või on loomade või taimede parasiidid. Toitumisviisiks on fagotsütoos.

Haigusetekitajad

Mõned ainuraksed tekitavad inimestel ja muudel loomadel haigusi. Nad võivad edasi kanduda toidu ja veega.

Näiteks Plasmodium tekitab malaariat. Balantidium coli põhjustab balantidioosi. Ainuraksed tekitavad ka amöbiaasi, giardiaasi ja toksoplasmoosi.

Protozooloogia

Ainuraksete uurimisega tegelevat teadusharu nimetatakse protozooloogiaks. See on osa protistoloogiast (mõnikord protozooloogiat ja protistoloogiat samastatakse).

Ajalugu

Tõenäoliselt nägi ainurakseid esimese inimesena hollandlane Antoni van Leeuwenhoek oma mikroskoobiga. Ta vaatles ja kirjeldas peamiselt ripsloomi ning andis neile 1676 nimeks Animalcula ('loomakesed'), lähtudes eeldusest, et tegu on loomadega. Gottfried Wilhelm Leibniz (1714) rääkis monaadidest, pidades silmas peamiselt viburloomi (tänapäeval on see mõningate vetikate ja viburloomade ehitustüüp). Martin Frobenius Ledermüller (1760–1763) kasutas terminit Animalcula infusoria, pidades silmas eelkõige ripsloomi. Jean Baptiste Lamarck võttis termini Infusoria kasutusele taksoni nimetusena. Sünonüümina kasutas Jean Baptiste Bory de Saint-Vincent (1826) nimetust Animalia microscopica ja Carl Gustav Carus (1832) nimetust Oozoa (Eithiere; 'munaloomad').

Lorenz von Oken (1805) võttis kasutusele termini Urthiere ('algloomad'), eristades üherakulisi organisme taimedest ja loomadest.

Nimetuse Protozoa võttis kasutusele saksa zooloog August Goldfuß aastal 1818. Selle alla võttis ta kokku ripsloomad, ainuõõssed, käsnad ja sammalloomad. Samas tähenduses võttis Maximilian Perty 1852 kasutusele nimetuse Archezoa (praegu tähistab see nimetus hüpoteetilisi heterotroofseid mitokondriteta eukarüoote).

Üherakulised heterotroofid tõi esimesena välja Rudolf Leuckart 1848.

19. sajandi teisel poolel võeti kasutusele mõisted Protoctista ja Protista (protistid), mis hõlmasid peale ainuraksete ka palju teisi organisme.

Vaata ka

Viited

  1. Sina M. Adl, Alastair G. B. Simpson, Mark A. Farmer, Robert A. Andersen, O. Roger Anderson, John A. Barta, Samual S. Bowser, Guy Bragerolle, Robert A. Fensome, Suzanne Fredericq, Timothy Y. James, Sergei Karpov, Paul Kugrens, John Krug, Christopher E. Lane, Louise A. Lewis, Jean Lodge, Denis H. Lynn, David G. Mann, Richard M. McCourt, Leonel Mendoza, Øjvind Moestrup, Sharon E. Mozley-Standridge, Thoams A. Nerad, Carol A. Shearer, Alexey V. Smirnov, Frederick W. Spiegel, Max F. J. R. Taylor. The New Higher Level Classification of Eukaryotes with Emphasis on the Taxonomy of Protists. – Journal of Eukaryotic Microbiology, 2005, 52, 5, 399–451. Resümee]. Täistekst (pdf).

Artikli kirjutamisel on kasutatud saksa-, tšehhi-, katalaani- ja astuuriakeelset Vikipeediat seisuga 4.2.2009, tšehhikeelse Vikipeedia artiklit cs:Alternativní pojmenování prvoků ning Meyers Lexikoni artiklit Protozoen

Bibliograafia

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipeedia autorid ja toimetajad
original
visit source
partner site
wikipedia ET

Ainuraksed: Brief Summary ( Estonian )

provided by wikipedia ET
 src= Ainuraksed on väga mitmekesised organismid, kes elavad nii magevees, merevees kui ka pinnases. Pildil on rühma Thecamoebida kuuluva kodalase (Euglypha) perekonna esindaja. Rakutuum on pildi vasakul poolel hõlpsasti ära tuntav.  src= Kingloom Paramecium aurelia

Ainuraksed ehk algloomad (Protozoa) on organismide rühm, kuhu põhiliselt arvatakse heterotroofse (mõnel juhul ka miksotroofse) toitumistüübi ning mobiilsuse tõttu varem loomadeks peetud üherakulised organismid, kellel puuduvad taimedele tüüpilised rakusein ja kloroplastid ning kellel erinevalt bakteritest on rakutuum. Selle poolest erinevad algloomad ka teistest protistidest, näiteks mitmesugustest vetikatest ja seenesarnastest protistidest (limakud, Peronosporomycetes jt).

Nagu ka protistid, vetikad, amööbid ja viburloomadki, on ainuraksed organismide rühm, mis ei põhine nende sugulusel, vaid välisel sarnasusel.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipeedia autorid ja toimetajad
original
visit source
partner site
wikipedia ET

Protozoo ( Basque )

provided by wikipedia EU
 src=
Paramezio bat, ziliatua.

Protozooak (grezieraz proto = lehena, zoo = animalia) protista erreinuko izaki bizidunak dira, eukarioto zelulabakarrak.

Protozooak kizkurberak eta heterotrofoak dira, ez dute klorofilarik, mitosi bidez ugaltzen dira, eta, beren zikloko uneren batean, sexu bidez ere ugaltzen dira. Beren neurria 20 eta 30 mikra artekoa da, bakterioak baino handiagoak; beraz, mikroskopioz baino ezin daitezke ikusi. Zelula mintzaz, zitoplasmaz eta nukleoz osatuta daude. Ez dute egiazko ehunik. Zitoplasman mitokondriak, Golgiren aparatua, ergastoplasma, hornidura gaiak (lipidoak, protidoak, eta gluzidoak) eta bakuola taupakariak nahiz kizkurberak dituzte. Nukleoak nukleo mintza, nukleoloak eta kromosomak ditu. Protozooak zilio, flagelo nahiz pseudopodoen bidez mugitzen dira. Elikadura osmosi, fagozitosi edo pseudopodoen bidez lortzen dute. Pseudopodo horiek aho antzeko egitura bat dute, zitostoma deritzana. Iraitzi, berriz, bakuolen bidez egiten dute. Itsasoan eta ur-gezetan bizi dira.

Protozooak higitzeko moduaren arabera sailkatuak izan dira:

Erreferentziak

(RLQ=window.RLQ||[]).push(function(){mw.log.warn("Gadget "ErrefAurrebista" was not loaded. Please migrate it to use ResourceLoader. See u003Chttps://eu.wikipedia.org/wiki/Berezi:Gadgetaku003E.");});
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipediako egileak eta editoreak
original
visit source
partner site
wikipedia EU

Protozoo: Brief Summary ( Basque )

provided by wikipedia EU
 src= Paramezio bat, ziliatua.

Protozooak (grezieraz proto = lehena, zoo = animalia) protista erreinuko izaki bizidunak dira, eukarioto zelulabakarrak.

Protozooak kizkurberak eta heterotrofoak dira, ez dute klorofilarik, mitosi bidez ugaltzen dira, eta, beren zikloko uneren batean, sexu bidez ere ugaltzen dira. Beren neurria 20 eta 30 mikra artekoa da, bakterioak baino handiagoak; beraz, mikroskopioz baino ezin daitezke ikusi. Zelula mintzaz, zitoplasmaz eta nukleoz osatuta daude. Ez dute egiazko ehunik. Zitoplasman mitokondriak, Golgiren aparatua, ergastoplasma, hornidura gaiak (lipidoak, protidoak, eta gluzidoak) eta bakuola taupakariak nahiz kizkurberak dituzte. Nukleoak nukleo mintza, nukleoloak eta kromosomak ditu. Protozooak zilio, flagelo nahiz pseudopodoen bidez mugitzen dira. Elikadura osmosi, fagozitosi edo pseudopodoen bidez lortzen dute. Pseudopodo horiek aho antzeko egitura bat dute, zitostoma deritzana. Iraitzi, berriz, bakuolen bidez egiten dute. Itsasoan eta ur-gezetan bizi dira.

Protozooak higitzeko moduaren arabera sailkatuak izan dira:

Flagelatuak (Mastigophora) Rhizopodak (Rhizopoda) Esporozooak (Sporozoa) Ziliatuak (Ciliophora)
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipediako egileak eta editoreak
original
visit source
partner site
wikipedia EU

Alkueläimet ( Finnish )

provided by wikipedia FI
 src=
Leishmania donovani-harvasiimaeliö luuytimessä.

Alkueläimet (Protozoa; kreik. proto: ’ensimmäinen’, zoa: ’eläin’) on nimitys eräille mikroskooppisille ja yksisoluisille aitotumaisten eliöryhmille, jotka ovat elintavoiltaan eläinmäisiä, eli toisenvaraisia ja liikuntakykyisiä. Vuosina 1880-1889 saksalainen Otto Bütschli jakoi tällaiset eliöt edelleen ulkonäkönsä ja elintapojensa perusteella juurieläimiin (Sarcodina), itiöeläimiin (Sporozoa), ripsieläimiin (Infusoria) ja siimaeliöihin (Mastigophora). Nykyisessä tieteellisessä luokittelussa mitään fylogeneettisesti eli kehityshistoriallisesti yhtenäistä alkueläinten ryhmää ei kuitenkaan enää ole, vaan tällainen esiintyy nykyään lähinnä tiettyä elintapaa kuvaavana yleisnimityksenä. [1]

Alkueläimiä esiintyy kaikkialla, missä on vettä: ihmisten elimistössä, eläimissä, kosteassa maassa, suolaisessa ja makeassa vedessä.

Amebat, joita on myös kutsuttu juurijalkaisiksi, liikkuvat solukalvoulokkeiden eli valejalkojen avulla; ripsieläimet ripsipeitteiden avulla, eräät ekskavaatteihin kuuluvat siimaeliöt yhden tai useamman uimasiiman avulla ja itiöeläimet muiden eläimien tai eliöiden avulla.

Lähteet

  1. Adl, S. M. et al.: The new higher level classification of eukaryotes with emphasis on the taxonomy of protists. J. Eukaryot. Microbiol., 2005, 52. vsk, nro 5, s. 399–400. Artikkelin verkkoversio. (englanniksi)
Tämä biologiaan liittyvä artikkeli on tynkä. Voit auttaa Wikipediaa laajentamalla artikkelia.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedian tekijät ja toimittajat
original
visit source
partner site
wikipedia FI

Alkueläimet: Brief Summary ( Finnish )

provided by wikipedia FI
 src= Leishmania donovani-harvasiimaeliö luuytimessä.

Alkueläimet (Protozoa; kreik. proto: ’ensimmäinen’, zoa: ’eläin’) on nimitys eräille mikroskooppisille ja yksisoluisille aitotumaisten eliöryhmille, jotka ovat elintavoiltaan eläinmäisiä, eli toisenvaraisia ja liikuntakykyisiä. Vuosina 1880-1889 saksalainen Otto Bütschli jakoi tällaiset eliöt edelleen ulkonäkönsä ja elintapojensa perusteella juurieläimiin (Sarcodina), itiöeläimiin (Sporozoa), ripsieläimiin (Infusoria) ja siimaeliöihin (Mastigophora). Nykyisessä tieteellisessä luokittelussa mitään fylogeneettisesti eli kehityshistoriallisesti yhtenäistä alkueläinten ryhmää ei kuitenkaan enää ole, vaan tällainen esiintyy nykyään lähinnä tiettyä elintapaa kuvaavana yleisnimityksenä.

Alkueläimiä esiintyy kaikkialla, missä on vettä: ihmisten elimistössä, eläimissä, kosteassa maassa, suolaisessa ja makeassa vedessä.

Amebat, joita on myös kutsuttu juurijalkaisiksi, liikkuvat solukalvoulokkeiden eli valejalkojen avulla; ripsieläimet ripsipeitteiden avulla, eräät ekskavaatteihin kuuluvat siimaeliöt yhden tai useamman uimasiiman avulla ja itiöeläimet muiden eläimien tai eliöiden avulla.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedian tekijät ja toimittajat
original
visit source
partner site
wikipedia FI

Prótasóin ( Irish )

provided by wikipedia GA

Grúpa ilchineálach miocrorgánach aoncheallach a fhaightear beo saor, mar thomhaltaigh ábhair orgánaigh, in an-chuid saghsanna gnáthóg, mar sheadáin nó i gcomhar le horgánaigh eile. De ghnáth bíonn núicléas amháin iontu, ach uaireanta dhá cheann nó níos mó. Atáirgeann siad de ghnáth trí dheighilt ina dhá leath (eamhnú dénártha), ach is eol go bhfuil cásanna d'atáirgeadh gnéasach ann. Cuireann cuid mhaith díobh tús le galair.

 src=
Tá an t-alt seo bunaithe ar ábhar as Fréamh an Eolais, ciclipéid eolaíochta agus teicneolaíochta leis an Ollamh Matthew Hussey, foilsithe ag Coiscéim sa bhliain 2011. Tá comhluadar na Vicipéide go mór faoi chomaoin acu beirt as ucht cead a thabhairt an t-ábhar ón leabhar a roinnt linn go léir.
 src=
Is síol é an t-alt seo. Cuir leis, chun cuidiú leis an Vicipéid.
Má tá alt níos forbartha le fáil i dteanga eile, is féidir leat aistriúchán Gaeilge a dhéanamh.


license
cc-by-sa-3.0
copyright
Údair agus eagarthóirí Vicipéid
original
visit source
partner site
wikipedia GA

Praživotinje ( Croatian )

provided by wikipedia hr Croatian

Praživotinje (Protozoa) su eukariotski organizmi koji spadaju u carstvo Protista. Većinom su to heterotrofni organizmi, mada postoje i neke vrste autotrofnih organizama. Danas u biosferi postoji oko 35000 praživotinja koju su većinom mikroskopskih dimenzija i građene su od samo jedne stanice koja vrši sve funkcije.

 src=
Leishmania donovani

Obitavaju u slatkim i slanim vodama ali i u vlažnom tlu.

Oko 10000 praživotinja spada u skupinu parazita dok ostale žive slobodno. Razvile su se prije otprilike 1,5 milijardi godina.

Pojam se danas smatra zastarjelim i sve je manje u upotrebi a bio je popularan u većem dijelu 20.-tog stoljeća. Ustanovljeno je da protozoa unutar sebe nisu blisko povezani, i da su neki rođaci životinja, gljiva i algi[1].


Podjela praživotinja

Praživotinje se, s obzirom na sličnosti između pojedinih vrsta svrstavaju u nekoliko koljena koji se onda dijele na više nižih sistematskih jedinica:



  • Koljeno: Sluzavci (Sarcodina)
    • Podkoljeno: Amebe (Amebozoa)
    • Podkoljeno: Krednjaci (Foraminifera)
    • Podkoljeno: Zrakastonozi (Actinopoda)
      • Razred: Sunašca (Heliozoa)
      • Razred: Zrakaši (Radiolaria)

Životne funkcije praživotinja

Praživotinje su jednostanični organizmi i stoga sve životne funkcije obavlja jedna stanica pomoću svojih organela.

Pokretanje

Praživotinje se mogu kretati na više različitih načina. Najjednostavniji način je puzanjem. Kod puzanja se stanica praživotinja steže i rasteže čime se kreće po podlozi. Puzanjem se kreću truskovci. Drugi način je pokretanje pomoću biča. Bičaši na određenom dijelu stanice imaju bič kojim zamahuju i tako se kreću. Pokretanje je moguće i s pomoću trepetljika kojima se kreću trepetljikaši. Trepetljike su sitni bičevi koji se nalaze duž cijele membrane i koji imaju višestruku funkciju. Mogu se koristiti za već spomenuto kretanje, za uzimanje hrane i kao osjeti. No, najzanimljivije kretanje je ono pomoću tzv. pseudopodija (lažnih nožica). To su manji izdanci citoplazme u kojima su posebno poredani mikrofilamenti. Pseudopodijima se kreću sluzavci. Krednjaci se kreću retikulopodijima, a zrakastonozi aktinopodijima.

Pokrov

Gotovo sve praživotinje imaju poseban oblik stanične membrane koji se naziva pelikula. To je stanična membrana se raspoređenim mikrofilamentima s unutarnje strane. Krednjaci su skupina praživotinja koje grade ljušture od kalcijevog karbonata. Te ljušture imaju otvore iz kojih izlaze retikulopodiji. Kad krednjaci uginu, padaju na dno i tako se s vremenom stvaraju sedimenti od kojih je danas izgrađena većina morskog dna.

Probava

Uzimaju hranu cijelom stanicom preko membrane. kad hrana uđe u citoplazmu, oko nje se stvara mjehurić i ona se razgrađuje. To se naziva pinocitoza. Ako se u stanicu unese veći organizam (alga ili bakterija), oko njega se stvori hranidbeni mjehurić u kojeg se ulijevaju lizosomi i u njemu se hrana razgrađuje pomoću enzima. To je fagocitoza. Međutim, papučica naprimjer ima već napredniji sustav probave pa kod nje hrana ulazi na stanična usta (citostom), ulazi u stanično ždrijelo (citofariks), razgrađuje se i izlazi kroz defekacijski otvor (citopig).

Podražljivost

Praživotinje imaju neke osjete kojima mogu doznati što se događa u okolini. Reagiraju na podražaje tako da se ili miču od njih ili im se približavaju. Te kretnje micanja i približavanja nazivaju se taksije. Ako je podražaj svjetlost, praživotinja će na nju odgovoriti fototaksijom, ako je podražaj temperatura, bit će termotaksija itd.

Izlučivanje

Izbacuju hranu endocitozom iz stanice. Ako praživotinje žive u slatkoj vodi, onda će imati poseban organel koji se naziva stežljivi mjehurić ili kontraktilna vakuola. Slatka voda ulazi osmozom u stanicu kako bi razrijedila citoplazmu u kojoj je više otopljenih tvari nego u okolnoj vodi. Stežljivi mjehurić ovdje djeluje kao osmoregulator koji izbacuje višak vode koja je ušla i tako sprječava da stanica nabubri i da se raspadne. Njega imaju trepetljikaši i još neke vrste.

Razmnožavanje

Razmožavaju se na brojne načine, i spolno i nespolno. Cilj njihova preživljavanja svodi se na što veći broj jedinki potomstva.

Nespolno razmnožavanje

Najjednostavniji oblik nespolnog razmnožavanja je binarno dijeljenje ili dioba. U njoj se roditeljska jedinka podijeli na dvije jedinke potomaka preko citoplazme. Na taj način roditeljska stanica nestaje. Također je moguće i pupanje.

Spolno razmnožavanje

Jedan od načina spolnog razmnožavanja je konjugacija. Ona se još naziva i paraspolno razmnožavanje jer nakon nje ne nastaju direktno stanice potomaka, već je riječ samo o izmjeni genetskog materijala između dviju stanica. Uzmimo za primjer papučicu. Papučica ima dvije jezgre - makronukleus i mikronukleus. Na početku konjugacije, makronukleus propada, a mikronukleus se mejozom dijeli na četiri haploidne jezgre, od kojih tri propadaju, a četvrta se mitozom dijeli na jednu stacionarnu i jednu migrirajući jezgru. Između dvije papučice se stvori konjugacijski mostić i obje izmijene migrirajuće jezgre koje se onda spoje sa stacionarnim jezgrama da se dobije diploidna jezgra.

Također je moguće i razmnožavanje gametama.

Bolesti

Mnogobrojne su bolesti izazvane nametničkim praživotinjama. Takvih praživotinja ima vrlo mnogo. Naprimjer, svi truskovci su nametnici. Oni ne mogu živjeti izvan domaćina pa kažemo da su oni obligatni paraziti. Truskovci napadaju stanice domaćina tako da u njih ubacuju infektivne jedinke sporozoite koji onda se razmnožavaju i rade štetu organizmu. Najpoznatiji truskovac je onaj vrste lat. Plasmodium koji je uzročnik bolesti malarije. Plazmodij prenosi komarac roda Anopheles koji ubodom iz sline u krv ubacuje sporozoite koji prvo napadaju jetru, a kasnije se prebace na eritrocite i tamo se nespolno razmnožavaju. Nakon desetak dana nastaju muške i ženske spolne stanice koje komarac s krvlju posiše i u njegovom probavnom sustavu nastaju nove sporozoite. Simptomi bolesti su napadaji groznice svakih par dana, opća slabost, promjena stanja svijesti itd.

I bičaši su poznati kao nametnici, ali samo oni heterotrofni. Bičaš Trichomonas vaginalis je uzročnik trihomonijaze, bičaš Trypanosoma brucei uzročnik je bolesti spavanja. Prenosi ga Ce-ce muha.Simptomi bolesti su opća slabost koja naposljetku dovodi do kome. Lischmenia tropica uzrokuje lišmenijazu, tešku kožnu bolest.

Najpoznatiji nametnički predstavnik sluzavaca je srdoboljna ameba koja uzrokuje dizenteriju (grižu). Simptomi su jaki proljev s krvlju.[2]


Vanjske povezice

Praživotinje (Protozoa)

Izvori

  1. Protozoa
  2. Alegro, Antun, Krajačić, Mladen, Lucić, Andreja, Život 2: udžbenik biologije u drugom razredu gimnazije, Školska knjiga, Zagreb, 2014., ISBN 978-953-0-22029-4, str. 56.-63.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autori i urednici Wikipedije
original
visit source
partner site
wikipedia hr Croatian

Praživotinje: Brief Summary ( Croatian )

provided by wikipedia hr Croatian

Praživotinje (Protozoa) su eukariotski organizmi koji spadaju u carstvo Protista. Većinom su to heterotrofni organizmi, mada postoje i neke vrste autotrofnih organizama. Danas u biosferi postoji oko 35000 praživotinja koju su većinom mikroskopskih dimenzija i građene su od samo jedne stanice koja vrši sve funkcije.

 src= Leishmania donovani

Obitavaju u slatkim i slanim vodama ali i u vlažnom tlu.

Oko 10000 praživotinja spada u skupinu parazita dok ostale žive slobodno. Razvile su se prije otprilike 1,5 milijardi godina.

Pojam se danas smatra zastarjelim i sve je manje u upotrebi a bio je popularan u većem dijelu 20.-tog stoljeća. Ustanovljeno je da protozoa unutar sebe nisu blisko povezani, i da su neki rođaci životinja, gljiva i algi.


license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autori i urednici Wikipedije
original
visit source
partner site
wikipedia hr Croatian

Protozoa ( Indonesian )

provided by wikipedia ID
 src=
Protozoa

Protozoa (bahasa Yunani: Protos— Pertama dan bahasa Yunani: Zoon— Hewan). Jadi, Protozoa adalah hewan pertama.[1]Protozoa merupakan kelompok lain protista eukariotik. Kadang-kadang antara algae dan protozoa kurang jelas perbedaannya. Kebanyakan Protozoa hanya dapat dilihat di bawah mikroskop. Beberapa organisme mempunyai sifat antara algae dan protozoa. Sebagai contoh algae hijau Euglenophyta, selnya berflagela dan merupakan sel tunggal yang berklorofil, tetapi dapat mengalami kehilangan klorofil dan kemampuan untuk berfotosintesa. Semua spesies Euglenophyta yang mampu hidup pada nutrien komplek tanpa adanya cahaya, beberapa ilmuwan memasukkannya ke dalam filum protozoa. Contohnya strain mutan algae genus Chlamydomonas yang tidak berklorofil, dapat dimasukkan ke dalam kelas Protozoa genus Polytoma. Hal ini merupakan contoh bagaimana sulitnya membedakan dengan tegas antara algae dan protozoa. Protozoa dibedakan dari prokariot karena ukurannya yang lebih besar, dan selnya eukariotik. Protozoa dibedakan dari algae karena tidak berklorofil, dibedakan dari jamur karena dapat bergerak aktif dan tidak berdinding sel, serta dibedakan dari jamur lendir karena tidak dapat membentuk badan buah.[2]

Bentuk tubuh

 src=
Flagellata

Biasanya berkisar 10-50 μm, tetapi dapat tumbuh sampai 1 mm, dan mudah dilihat di bawah mikroskop. Mereka bergerak di sekitar dengan cambuk seperti ekor disebut flagela. Mereka sebelumnya jatuh di bawah keluarga Protista. Lebih dari 30.000 jenis telah ditemukan. Protozoa terdapat di seluruh lingkungan berair dan tanah, menduduki berbagai tingkat trophic. Tubuh protozoa amat sederhana, yaitu terdiri dari satu sel tunggal (unisel). Namun, Protozoa merupakan system yang serba bisa. Semua tugas tubuh dapat dilakukan oleh satu sel saja tanpa mengalami tumpang tindih. Ukuaran tubuhnya antaran 3-1000 mikron.Bentuk tubuh macam-macam ada yang seperti bola, bulat memanjang, atau seperti sandal bahkan ada yang bentuknya tidak menentu. Juga ada memiliki flagel atau bersilia.[1]

Habitat

Protozoa hidup di air atau setidaknya di tempat yang basah. Mereka umumnya hidup bebas dan terdapat di lautan, lingkungan air tawar, atau daratan. Beberapa spesies bersifat parasitik, hidup pada organisme inang. Inang protozoa yang bersifat parasit dapat berupa organisme sederhana seperti algae, sampai vertebrata yang kompleks, termasuk manusia. Beberapa spesies dapat tumbuh di dalam tanah atau pada permukaan tumbuh-tumbuhan. Semua protozoa memerlukan kelembaban yang tinggi pada habitat apapun. Beberapa jenis protozoa laut merupakan bagian dari zooplankton. Protozoa laut yang lain hidup di dasar laut. Spesies yang hidup di air tawar dapat berada di danau, sungai, kolam, atau genangan air. Ada pula protozoa yang tidak bersifat parasit yang hidup di dalam usus termit atau di dalam rumen hewan ruminansia. Beberapa protozoa berbahaya bagi manusia karena mereka dapat menyebabkan penyakit serius. Protozoa yang lain membantu karena mereka memakan bakteri berbahaya dan menjadi makanan untuk ikan dan hewan lainnya.[2]. Protozoa hidup secara soliter atau bentuk koloni. Di dalam ekosistem air protozoa merupakan zooplankton. Permukan tubuh Protozoa dibayangi oleh membransel yang tipis, elastis, permeable, yang tersusun dari bahan lipoprotein, sehingga bentuknya mudah berubah-ubah. Beberapa jenis protozoa memiliki rangka luar ( cangkok) dari zat kersik dan kapur. Apabila kondisi lingkungan tempat tinggal tiba-tiba menjadi jelek, Protozoa membentuk kista. Dan menjadi aktif lagi. Organel yang terdapat di dalam sel antara lain nucleus, badan golgi, mikrokondria, plastida, dan vakluola. Nutrisi protozoa bermacam-macam. Ada yang holozoik (heterotrof), yaitu makanannya berupa organisme lainnya,. Ada pula yang holofilik (autotrof), yaitu dapat mensintesis makanannya sendiri dari zat organic dengan bantuan klorofit dan cahaya. Selain itu ada yang bersifat saprofitik, yaitu menggunakan sisa bahan organic dari organisme yang telah mati adapula yang bersifat parasitik. Apabila protozoa dibandingkan dengan tumbuhan unisel, terdapat banyak perbedaan tetapi ada persamaannya. Hal ini mungkin protozoa meriupakan bentuk peralihan dari bentuk sel tumbuhan ke bentuk sel hewan dalam perjalanan evolusinya.[1]

Ciri-ciri

Protozoa adalah mikroorganisme menyerupai hewan yang merupakan salah satu filum dari Kingdom Protista. Seluruh kegiatan hidupnya dilakukan oleh sel itu sendiri dengan menggunakan organel-organel antara lain membran plasma, sitoplasma, dan mitokondria. Ciri-ciri umum:

  • Organisme uniseluler (bersel tunggal)
  • Eukariotik (memiliki membran nukleus)
  • Hidup soliter (sendiri) atau berkoloni (kelompok)
  • Umumnya tidak dapat membuat makanan sendiri (heterotrof)
  • Hidup bebas, saprofit atau parasit
  • Dapat membentuk kista untuk bertahan hidup
  • Alat gerak berupa pseudopodia, silia, atau flagela[3]

Ciri-ciri protozoa sebagai hewan adalah gerakannya yang aktif dengan silia atau flagen, memili membrane sel dari zat lipoprotein, dan bentuk tubuhnya ada yang bisa berubah-ubah. Adapun yang bercirikan sebagai tumbuhan adalah ada jenis protozoa yang hidup autotrof. Ada yang bisa berubah-ubah. Adapun yang mencirikan sebagai sebagai tumbuhan adalah ada jenis protozoa yang hidup autotrof. Perkembangbiakan bakteri dan amuba Perkembangbiakan amuba dan bakteri yang biasa dilakukan adalah dengan membela diri. Dalam kondisi yang sesuai mereka mengadakan pembelahan secara setiap 15 menit. Peristiwa ini dimulai dengan pembelahan inti sel atau bahan inti menjadi dua. Kemudian diikuti dengan pembelahan sitoplasmanya, menjadi dua yang masing=masing menyelubungi inti selnya. Selanjutnya bagian tengah sitoplasma menggenting diikuti dengan pemisahan sitoplasma. Akhirnya setelah sitoplasma telah benar-benar terpisah, maka terbentuknya dua sel baru yang masing=masing mempunyai inti baru dan sitoplasma yang baru pula. Pada amuba bila keadan kurang baik, misalnya udara terlalu dingin atau panas atau kurang makan, maka amuba akan membentuk kista. Di dalam kista amuba dapat membelah menjadi amuba-amuba baru yang lebih kecil. Bila keadaan lingkungan telah baik kembali, maka dinding kista akan pecah dan amuba-amuba baru tadi dapat keluar. Selanjutnya amuba ini akan tumbuh setelah sampai pada ukuran tertentu dia akan membelah diri seperti semula.[1]

Morfologi Protozoa

 src=
Ciliata

Semua protozoa mempunyai vakuola kontraktil. Vakuola dapat berperan sebagai pompa untuk mengeluarkan kelebihan air dari sel, atau untuk mengatur tekanan osmosis. Jumlah dan letak vakuola kontraktil berbeda pada setiap spesies. Protozoa dapat berada dalam bentuk vegetatif (trophozoite), atau bentuk istirahat yang disebut kista. Protozoa pada keadaan yang tidak menguntungkan dapat membentuk kista untuk mempertahankan hidupnya. Saat kista berada pada keadaan yang menguntungkan, maka akan berkecambah menjadi sel vegetatifnya. Protozoa tidak mempunyai dinding sel, dan tidak mengandung selulosa atau khitin seperti pada jamur dan algae. Kebanyakan protozoa mempunyai bentuk spesifik, yang ditandai dengan fleksibilitas ektoplasma yang ada dalam membran sel. Beberapa jenis protozoa seperti Foraminifera mempunyai kerangka luar sangat keras yang tersusun dari Si dan Ca. Beberapa protozoa seperti Difflugia, dapat mengikat partikel mineral untuk membentuk kerangka luar yang keras. Radiolarian dan Heliozoan dapat menghasilkan skeleton. Kerangka luar yang keras ini sering ditemukan dalam bentuk fosil. Kerangka luar Foraminifera tersusun dari CaO2 sehingga koloninya dalam waktu jutaan tahun dapat membentuk batuan kapur. Protozoa merupakan sel tunggal, yang dapat bergerak secara khas menggunakan pseudopodia (kaki palsu), flagela atau silia, namun ada yang tidak dapat bergerak aktif. Berdasarkan alat gerak yang dipunyai dan mekanisme gerakan inilah protozoa dikelompokkan ke dalam 4 kelas. Protozoa yang bergerak secara amoeboid dikelompokkan ke dalam Sarcodina, yang bergerak dengan flagela dimasukkan ke dalam Mastigophora, yang bergerak dengan silia dikelompokkan ke dalam Ciliophora, dan yang tidak dapat bergerak serat merupakan parasit hewan maupun manusia dikelompokkan ke dalam Sporozoa. Mulai tahun 1980, oleh Commitee on Systematics and Evolution of the Society of Protozoologist, mengklasifikasikan protozoa menjadi 7 kelas baru, yaitu Sarcomastigophora, Ciliophora, Acetospora, Apicomplexa, Microspora, Myxospora, dan Labyrinthomorpha. Pada klasifikasi yang baru ini, Sarcodina dan Mastigophora digabung menjadi satu kelompok Sarcomastigophora, dan Sporozoa karena anggotanya sangat beragam, maka dipecah menjadi lima kelas. Contoh protozoa yang termasuk Sarcomastigophora adalah genera Monosiga, Bodo, Leishmania, Trypanosoma, Giardia, Opalina, Amoeba, Entamoeba, dan Difflugia. Anggota kelompok Ciliophora antara lain genera Didinium, Tetrahymena, Paramaecium, dan Stentor. Contoh protozoa kelompok Acetospora adalah genera Paramyxa. Apicomplexa beranggotakan genera Eimeria, Toxoplasma, Babesia, Theileria. Genera Metchnikovella termasuk kelompok Microspora. Genera Myxidium dan Kudoa adalah contoh anggota kelompok Myxospora.[2]

Fisiologi Protozoa

Protozoa umumnya bersifat aerobik nonfotosintetik, tetapi beberapa protozoa dapat hidup pada lingkung ananaerobik misalnya pada saluran pencernaan manusia atau hewan ruminansia. Protozoa aerobik mempunyai mitokondria yang mengandung enzim untuk metabolisme aerobik, dan untuk menghasilkan ATP melalui proses transfer elektron dan atom hidrogen ke oksigen. Protozoa umumnya mendapatkan makanan dengan memangsa organisme lain (bakteri) atau partikel organik, baik secara fagositosis maupun pinositosis. Protozoa yang hidup di lingkungan air, maka oksideng dan air maupun molekul-molekul kecil dapat berdifusi melalui membran sel. Senyawa makromolekul yang tidak dapat berdifusi melalui membran, dapat masuk sel secara pinositosis. Tetesan cairan masuk melalui saluran pada membran sel, saat saluran penuh kemudian masuk ke dalam membrane yang berikatan denga vakuola. Vakuola kecil terbentuk, kemudian dibawa ke bagian dalam sel, selanjutnya molekul dalam vakuola dipindahkan ke sitoplasma. Partikel makanan yang lebih besar dimakan secara fagositosis oleh sel yang bersifat amoeboid dan anggota lain dari kelompok Sarcodina. Partikel dikelilingi oleh bagian membran sel yang fleksibel untuk ditangkap kemudian dimasukkan ke dalam sel oleh vakuola besar (vakuola makanan). Ukuran vakuola mengecil kemudian mengalami pengasaman. Lisosom memberikan enzim ke dalam vakuola makanan tersebut untuk mencernakan makanan, kemudian vakuola membesar kembali. Hasil pencernaan makanan didispersikan ke dalam sitoplasma secara pinositosis, dan sisa yang tidak tercerna dikeluarkan dari sel. Cara inilah yang digunakan protozoa untuk memangsa bakteri. Pada kelompok Ciliata, ada organ mirip mulut di permukaan sel yang disebut sitosom. Sitosom dapat digunakan menangkap makanan dengan dibantu silia. Setelah makanan masuk ke dalam vakuola makanan kemudian dicernakan, sisanya dikeluarkan dari sel melalui sitopig yang terletak disamping sitosom.[2]

Adaptasi

Sebagai predator, mereka memangsa uniseluler atau berserabut ganggang, bakteri, dan microfungi. Protozoa memainkan peran baik sebagai herbivora dan konsumen di decomposer link dari rantai makanan. Protozoa juga memainkan peranan penting dalam mengendalikan populasi bakteri dan biomas. Protozoa dapat menyerap makanan melalui membran sel mereka, beberapa, misalnya amoebas, mengelilingi dan menelan makanan itu, dan yang lain lagi memiliki bukaan atau "mulut pori-pori" ke mana mereka menyapu makanan. Semua protozoa yang mencerna makanan di perut mereka seperti kompartemen disebut vakuola.

Sebagai komponen dari mikro-dan meiofauna, protozoa merupakan sumber makanan penting bagi microinvertebrates. Dengan demikian, peran ekologis protozoa dalam transfer bakteri dan ganggang produksi ke tingkat trophic berurutan adalah penting. Protozoa seperti parasit malaria (Plasmodium spp.), Dan Leishmania trypanosomes juga penting sebagai parasit dan symbionts dari hewan multisel.

Beberapa protozoa memiliki tahap kehidupan bolak-balik antara tahap proliferatif (misalnya trophozoites) dan kista aktif. Seperti kista, protozoa dapat bertahan hidup kondisi yang sulit, seperti terpapar ke suhu yang ekstrem dan bahan kimia berbahaya, atau waktu lama tanpa akses terhadap nutrisi, air, atau oksigen untuk jangka waktu tertentu. Menjadi spesies parasit kista memungkinkan untuk bertahan hidup di luar tuan rumah, dan memungkinkan mereka transmisi dari satu host ke yang lain. Ketika protozoa adalah dalam bentuk trophozoites (Yunani, tropho = untuk memberi makan), mereka secara aktif memberi makan dan tumbuh. Proses mana protozoa yang mengambil bentuk kista disebut encystation, sedangkan proses mentransformasikan kembali ke trophozoite disebut excystation.

Protozoa dapat mereproduksi dengan pembelahan biner atau beberapa fisi. Beberapa protozoa bereproduksi secara seksual, beberapa aseksual, sementara beberapa menggunakan kombinasi, (mis. Coccidia). Seorang individu protozoon adalah hermaphroditic.

Nama lain untuk protozoa adalah Acrita (R. Owen, 1861). Mereka dapat menyebabkan malaria atau disentri amuba.

Kelas Berdasarkan Alat Gerak

Protozoa dibagi menjadi 4 kelas berdasarkan alat gerak:

Rhizopoda (Sarcodina),alat geraknya berupa pseudopoda (kaki semu) Bergerak dengan kaki semu (pseudopodia)yang merupakan penjuluran protoplasma sel. Hidup di air tawar, air laut, tempat-tempat basah, dan sebagian ada yang hidup dalam tubuh hewan atau manusia.Jenis yang paling mudah diamati adalah Amoeba.Ektoamoeba adalah jenis Amoeba yang hidup di luar tubuh organisme lain (hidup bebas), contohnya Ameoba proteus, Foraminifera, Arcella, Radiolaria.Entamoeba adalah jenis Amoeba yang hidup di dalam tubuh organisme, contohnya Entamoeba histolityca, Entamoeba coli.[4]

  • Amoeba proteus memiliki dua jenis vakuola yaitu vakuola makanan dan vakuola kontraktil.
  • Entamoeba histolityca menyebabkan disentri amuba (bedakan dengan disentri basiler yang disebabkan Shigella dysentriae)
  • Entamoeba gingivalis menyebabkan pembusukan makanan di dalam mulut radang gusi (Gingivitis)
  • Foraminifera sp. fosilnya dapat dipergunakan sebagai petunjuk adanya minyak bumi. Tanah yang mengandung fosil fotaminifera disebut tanah globigerina.
  • Radiolaria sp. endapan tanah yang mengandung hewan tersebut digunakan untuk bahan penggosok.

Flagellata (Mastigophora),alat geraknya berupa flagel (bulu cambuk).Bergerak dengan flagel (bulu cambuk) yang digunakan juga sebagai alat indra dan alat bantu untuk menangkap makanan.Dibedakan menjadi 2 (dua), yaitu:

Fitoflagellata Flagellata autotrofik (berkloroplas), dapat berfotosintesis. Contohnya: Euglena viridis, Noctiluca milliaris, Volvox globator.Zooflagellata.[4]

Flagellata heterotrofik (Tidak berkloroplas).Contohnya: Trypanosoma gambiens, Leishmania Dibagi menjadi 2 kelompok, yaitu:

- Euglena viridis (makhluk hidup peralihah antara protozoadengan ganggang) - Volvax globator (makhluh hidup peralihah antara protozoa dengan ganggang) - Noctiluca millaris (hidup di laut dan dapat mengeluarkan cahaya bila terkena rangsangan mekanik)

- ''Trypanosoma'' gambiense & Trypanosoma rhodesiense. Menyebabkan penyakit tidur di Afrika dengan vektor (pembawa) Þ lalat Tsetse (Glossina sp.) Trypanosoma gambiense vektornya Glossina palpalis Þ tsetse sungai Trypanosoma rhodeslense vektornya Glossina morsitans Þ tsetse semak - Trypanosoma cruzl Þ penyakit chagas - Trypanosoma evansi Þ penyakit surra, pada hewan ternak(sapi). - Leishmaniadonovani Þ penyakit kalanzar - Trichomonas vaginalis Þ penyakit keputihan

Ciliata (Ciliophora),alat gerak berupa silia (rambut getar). Anggota Ciliata ditandai dengan adanya silia (bulu getar) pada suatu fase hidupnya, yang digunakan sebagai alat gerak dan mencari makanan. Ukuran silia lebih pendek dari flagel.Memiliki 2 inti sel (nukleus), yaitu makronukleus (inti besar) yang mengendalikan fungsi hidup sehari-hari dengan cara mensisntesis RNA, juga penting untuk reproduksi aseksual, dan mikronukleus (inti kecil) yang dipertukarkan pada saat konjugasi untuk proses reproduksi seksual. Ditemukan vakuola kontraktil yang berfungsi untuk menjaga keseimbangan air dalam tubuhnya. Banyak ditemukan hidup di laut maupun di air tawar. Contoh: Paramaecium caudatum, Stentor, Didinium, Vorticella, Balantidium coli .[4]

  • Paramaecium caudatum Þ disebut binatang sandal, yang memiliki dua jenis vakuola yaitu vakuola makanan dan vakuola kontraktil yang berfungsi untuk mengatur kesetimbangan tekanan osmosis (osmoregulator).

Memiliki dua jenis inti Þ Makronukleus dan Mikronukleus (inti reproduktif). Cara reproduksi, aseksual Þ membelah diri, seksual Þ konyugasi.

Sporozoa,adalah protozoa yang tidak memiliki alat gerak. Cara bergerak hewan ini dengan cara mengubah kedudukan tubuhnya. Pembiakan secara vegetatif (aseksual) disebut juga Skizogoni dan secara generatif (seksual) disebut Sporogoni.Marga yang berhubungan dengan kesehatan manusia Þ Toxopinsma dan Plasmodium.. Tidak memiliki alat gerak khusus, menghasilkan spora (sporozoid) sebagai cara perkembang biakannya. Sporozoid memiliki organel-organel kompleks pada salah satu ujung (apex) selnya yang dikhususkan untuk menembus sel dan jaringan inang.Hidupnya parasit pada manusia dan hewan.Contoh: Plasmodium falciparum, Plasmodium malariae,Plasmodium vivax. Gregarina.[4]

Jenis-jenisnya antara lain:

Referensi

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Penulis dan editor Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia ID

Protozoa: Brief Summary ( Indonesian )

provided by wikipedia ID
 src= Protozoa

Protozoa (bahasa Yunani: Protos— Pertama dan bahasa Yunani: Zoon— Hewan). Jadi, Protozoa adalah hewan pertama.Protozoa merupakan kelompok lain protista eukariotik. Kadang-kadang antara algae dan protozoa kurang jelas perbedaannya. Kebanyakan Protozoa hanya dapat dilihat di bawah mikroskop. Beberapa organisme mempunyai sifat antara algae dan protozoa. Sebagai contoh algae hijau Euglenophyta, selnya berflagela dan merupakan sel tunggal yang berklorofil, tetapi dapat mengalami kehilangan klorofil dan kemampuan untuk berfotosintesa. Semua spesies Euglenophyta yang mampu hidup pada nutrien komplek tanpa adanya cahaya, beberapa ilmuwan memasukkannya ke dalam filum protozoa. Contohnya strain mutan algae genus Chlamydomonas yang tidak berklorofil, dapat dimasukkan ke dalam kelas Protozoa genus Polytoma. Hal ini merupakan contoh bagaimana sulitnya membedakan dengan tegas antara algae dan protozoa. Protozoa dibedakan dari prokariot karena ukurannya yang lebih besar, dan selnya eukariotik. Protozoa dibedakan dari algae karena tidak berklorofil, dibedakan dari jamur karena dapat bergerak aktif dan tidak berdinding sel, serta dibedakan dari jamur lendir karena tidak dapat membentuk badan buah.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Penulis dan editor Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia ID

Frumdýr ( Icelandic )

provided by wikipedia IS

Frumdýr eru einfruma lífverur sem líkjast dýrum að lifnaðarháttum, eru ófrumbjarga og geta flest hreyft sig úr stað.

Frumdýr skiptast í:

  • Slímdýr: frumuhimna myndar útskot sem dýrið notar til að fanga bráð, gleypa fæðuagnir og hreyfa sig. Undir slímdýr flokkast til dæmis amöbur.
  • Bifdýr: eru með bifhár sem eru notuð til hreyfingar, skynfæri og fæðuöflun.
  • Svipudýr: með svipur til að hreyfa sig. Lifa í samlífi í líkömum stærri dýra. Getur verið bæði til góðs, svo sem í termítum, og til ills, svo sem svefnsýki í mönnum.
  • Gródýr: eru öll sníklar. Mynda gró sem flyst úr einum hýsli yfir í annan. Gródýr eru háð vatni. Þau lifa í sjó, ferskvatni og jarðvegi.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Höfundar og ritstjórar Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia IS

Protozoa ( Latin )

provided by wikipedia LA
 src=
Paramecium aurelia

Protozoa (binomen a Goldfuss anno 1818), (sing: Protozoon, Graece πρωτόζωο[ν], protózoo[n], „primum animal“, e πρώτο, próto, „ primum“ ac ζώο[ν], zóo[n], „animal, vivens“) sunt animantes unicellulares qui nucleum distinctum a membrana tectum cohibent. Sunt 2,000 species protozoorum.

Nexus interni

Nexus externi

Wikispecies-logo.svg Vide "Protozoa" apud Vicispecies.
Commons-logo.svg Vicimedia Communia plura habent quae ad Protozoa spectant (Protozoa, Protista).

Notae

  • Wilfried Westheide, Reinhard Rieger (Hrsg.): Spezielle Zoologie. Teil 1: Einzeller und Wirbellose Tiere. 2. Auflage. Spektrum Akademischer Verlag, Heidelbergae anno 2006 ISBN 3-8274-1575-6
  • Karl G. Grell: Protozoologie. 2. Auflage. Springer-Verlag, Berolini, Heidelbergae, Novi Eboraci anno 1968
stipula Haec stipula ad biologiam spectat. Amplifica, si potes!
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Et auctores varius id editors
original
visit source
partner site
wikipedia LA

Protozoa: Brief Summary ( Latin )

provided by wikipedia LA
 src= Paramecium aurelia

Protozoa (binomen a Goldfuss anno 1818), (sing: Protozoon, Graece πρωτόζωο[ν], protózoo[n], „primum animal“, e πρώτο, próto, „ primum“ ac ζώο[ν], zóo[n], „animal, vivens“) sunt animantes unicellulares qui nucleum distinctum a membrana tectum cohibent. Sunt 2,000 species protozoorum.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Et auctores varius id editors
original
visit source
partner site
wikipedia LA

Protozoa ( Lithuanian )

provided by wikipedia LT

Pirmuonys (Protozoa) – vienaląsčiai fagotrofai protistai, dauguma nevykdo fotosintezės, kartais turi keletą plastidžių; paprastai ląstelė be sienelės.

Žmogaus ligos

Kai kurie protozoa yra žmogaus parazitai ir sukelia ligas. Tai keletas ligų pavyzdžių:

Nebaigta Šis straipsnis apie biologiją yra nebaigtas. Jūs galite prisidėti prie Vikipedijos papildydami šį straipsnį.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipedijos autoriai ir redaktoriai
original
visit source
partner site
wikipedia LT

Protozoa: Brief Summary ( Lithuanian )

provided by wikipedia LT

Pirmuonys (Protozoa) – vienaląsčiai fagotrofai protistai, dauguma nevykdo fotosintezės, kartais turi keletą plastidžių; paprastai ląstelė be sienelės.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Vikipedijos autoriai ir redaktoriai
original
visit source
partner site
wikipedia LT

Vienšūņi ( Latvian )

provided by wikipedia LV
Šis raksts ir par eikariotisku vienšūnas organismu grupu. Par visiem vienšūnas organismiem skatīt rakstu vienšūnas organisms.
 src=
Balantīdija

Vienšūņi jeb protozoji (Protozoa, no sengr. πρῶτος "pirmais" un ζῷα "dzīvība", daudzskaitļa forma no sengr. ζῷον "dzīvā būtne") ir polifilētiska eikariotisku vienšūnas organismu grupa ar heterotrofu barošanās veidu. Vienšūņi dzīvo visās ūdenstilpēs (no peļķes līdz okeānam), mitrā augsnē, augos, dzīvniekos un cilvēkā. Tos atklāja 1675. gadā pirmā mikroskopa izgudrotājs holandietis Antonijs van Lēvenhuks. Mūsdienās ir zināmi vairāk nekā 30000 recentu (tagad dzīvojošu) vienšūņu sugu. Ar vienšūņu pētniecību nodarbojas bioloģijas nozare — protozooloģija.

Galvenie vienšūņu tipi

Katrs vienšūnis pieder pie kāda noteikta vienšūņu tipa. Mainīgā amēba, zaļā eiglēna un lamblijas pieder pie sarkodīnvicaiņu tipa (grieķu valodā sarkos nozīmē plazma). Raksturīga šī tipa organismu pazīme ir pārvietošanās ar māņkājiņām vai vicām. Tupelīte un bursārija ietilpst skropstaiņu jeb infuzoriju tipā (grieķu valodā infusium - uzlējums). To pazīme ir daudzas skropstiņas uz ķermeņa virsmas. Sarkodīnas un vicaiņi, kā arī skropstaiņi dzīvo galvenokārt saldūdeņos un jūrās. Pārējie vienšūņi ir parazīti.

Elpošana

Tāpat kā visi dzīvie organismi, arī vienšūņi elpo. Skābeklis nonāk to citoplazmā caur visu ķermeņa virsmu. Tas apgādā ar skābekli sarežģītas organiskās vielas, līdz tās pārvēršas par ūdeni, oglekļa dioksīdu un dažiem citiem savienojumiem. Šai procesā atbrīvojas vienšūņa eksistencei nepieciešamā enerģija. Oglekļa dioksīds elpošanas procesā izdalās caur visu ķermeņa virsmu.

Vairošanās

Visbiežāk vienšūņi vairojas daloties. Viens indivīds parasti dod sākumu diviem meitu īpatņiem. Dalīšanās sākas ar kodola (vai kodolu) dalīšanos. Kodols izstiepjas, pakāpeniski kļūst arvien garāks un beidzot vidū pāržmaudzas. Dalīšanās laikā notiek pulsējošo vakuolu, vicu un citu organoīdu veidošanās. Meitu īpatņus kādu laiku vēl savieno smalks citoplazmas tilts, bet beidzot arī tas pārtrūkst. Daudzi parazītiskie vienšūņi daloties izveido nevis divus, bet vairākus jaunus indivīdus. Parazīti strauji vairojas, jo tikai tā tie var izdzīvot sarežģītajos apstākļos līdz iekļūšanai saimnieka organismā.

Vienšūņiem raksturīgi 2 vairošanās veidi: bezdzimumvairošanās un dzimumvairošanās.

Bezdzimumvairošanās veidi:

  1. binārā dalīšanās, kuras rezultatā, pateicoties mitozei rodas divas meitšūnas
  2. šizogonija — daudzkārtēja kodola dalīšanās ar sekojošu citoplazmas un šūnas membrānas dalīšanos, kuras fragmenti apņem jaunos kodolus
  3. endodiogēnija - ( iekšējā pumpurošanās)
  4. sporogonija — vairošanās ar sporām.

Dzimumvairošanās notiek ar gametu palīdzību. Vienšūņiem viss ķermenis pārvēršas par gametu un gametu saplūšanu sauc par kopulāciju. Izšķir izogāmiju, kad saplūst 2 vienādas šūnas un anizogāmiju, kad saplūst 2 dažādas šūnas — liela nekustīga makrogameta un maza kustīga mikrogameta. Dažreiz novēro metaģenēzi — bezdzimumvairošanās un dzimumvairošanās maiņu. Bez tam, infuzoriju klases pārstāvjiem novēro dzimumvairošanās procesu konjugāciju, kurā nepalielinās īpatņu skaits, bet notiek ģenētiskā materiāla apmaiņa, paaugstinās kombinatīvās mainības iespējas.

Barošanās

 src=
Vienšūņa tupelītes (Paramecia sp.) shematisks zīmējums

Gandrīz visi vienšūņi pārtiek no gatavām organiskām vielām. Mainīgās amēbas barība ir baktērijas, vienšūnas aļģes un citi vienšūnas organismi. Amēbas izveidotās māņkājiņas apņem ceļā sastapto barības objektu un pēc tam, saplūstot kopā, medījumu ieslēdz citoplazmā. Skropstaiņiem (tupelītei un bursārijai) atšķirībā no amēbām ir šūnas mute un rīkle. Barību ievada mutē, vēzējot ap muti esošās skropstiņas. Tupelīte barojas galvenokārt ar baktērijām, bet plēsīgā bursārija - ar tupelītēm un citiem vienšūņiem.

Ap barības piciņu vienšūņa ķermenī izveidojas gremošanas vakuola, kurā no citoplazmas ieplūst gremošanas sula. Gremošanas sulas ietekmē sarežģītās barības vielas (olbaltumi, tauki un ogļhidrāti) sašķeļas vienkāršākās vielās. Tās uzsūcas citoplazmā un piedalās amēbai vai citam vienšūnim raksturīgo olbaltumu, tauku un ogļhidrātu veidošanā. Pēc tam gremošanas vakuolas pievirzās pie ķermeņa sieniņas un nesagremotās barības atliekas izgrūž laukā. Amēbām tas notiek jebkurā ķermeņa vietā, bet skropstaiņiem tikai vienā noteiktā vietā. Vienšūņu ķermenī var vienlaikus atrasties vairāki desmiti gremošanas vakuolu.

Zaļā eiglēna un tai līdzīgi vienšūņi var baroties gan kā zaļie augi, gan kā dzīvnieki. To citoplazmā atrodas hloroplasti, kuros gaismas klātbūtnē no neorganiskajām vielām veidojas organiskās. Tumsā šie vicaiņi uzsūc organisko vielu šķīdumu vai rij baktērijas.

Izdzīvošana nelabvēlīgos apstākļos

Pazeminoties ūdens temperatūrai, palielinoties piesārņojumam vai ūdenim izžūstot, vienšūņu kustības kļūst gausākas. Uz ķermeņa virsmas no citoplazmas izdalās ūdens un vielas, kas ap ķermeni veido blīvu apvalku. Vienšūņi veido cistu un pāriet miera stāvoklī. Iestājoties labvēlīgiem apstākļiem, vienšūņi atgūst agrāko izskatu un kļūst aktīvi. Cistas stāvoklī vienšūņi ne tikai saglabājas sliktos apstākļos, bet arī izplatās ar vēja un dzīvnieku starpniecību.

Vienšūņu savstarpējā radniecība

Savstarpēji salīdzinot dažādu vienšūņu tipu pārstāvjus, redzams, ka jebkura vienšūņa ķermenis ir vienšūnas veidojums, kas pilda visas dzīvam organismam nepieciešamās funkcijas (kustības, barošanos, elpošanu u.c.). Līdzīgi tiem notiek vairošanās, cistu veidošana. Tas norāda, ka vienšūņi ir savstarpēji radniecīgi. Par senākajiem vienšūņiem zinātnieki uzskata vicaiņus, kas, līdzīgi zaļajai eiglēnai, spēj baroties kā ar gatavām organiskām vielām (tumsā), tā ar neorganiskām vielām (gaismā). Hloroplastus saturošie vicaiņi ieņem it kā starpstāvokli starp vienšūnas aļģēm un vienšūnas dzīvniekiem. Tas norāda uz abu šo organismu grupu radniecību un izcelšanos no senajiem vicaiņiem. Zinātnieki uzskata, ka senie vicaiņi dzīvojuši uz Zemes pirms apmēram 1,5 miljardiem gadu. Pierādījums vienšūņu izcelsmei no senajiem vicaiņiem ir tādu vienšūņu esamība, kuriem vienlaikus ir gan vicas, gan māņkājiņas, kā arī skropstaiņu skropstu līdzība ar vicaiņu vicām.

Vienšūņu nozīme dabā un cilvēka dzīvē

Brīvi dzīvojošie vienšūņi

Neskatoties uz niecīgo ķermeni, vienšūņiem ir liela nozīme dabā un cilvēka dzīvē. Piemēram, tupelītes aprij ļoti daudz baktēriju un tādējādi attīra ūdeni. Vienšūņi noder par barību zivju mazuļiem, vēžiem (dafnijām un ciklopiem) un odu kāpuriem, ar kuriem savukārt barojas zivju mazuļi un citi dzīvnieki.

Jūrās un okeānos ik dienas iet bojā milzums čaulaino sarkodīnu. Nogrimstot dibenā, tās veido kaļķa nogulas. Krīts, ar kuru raksta klasē uz tāfeles, balina ēku sienas un griestus, kā arī kaļķakmens, no kura ceļ namus, sastāv galvenokārt no šo dzīvnieciņu čaulām. Pēc izmirušo (fosilo) jūras sarkodīnu čaulu atliekām ģeologi atrod naftas un citu derīgo izrakteņu slāņus.

Parazītiskie vienšūņi

Daudzu sugu vienšūņi parazitē dzīvniekos un cilvēkā. Cilvēka un daudzu zīdītāju zarnās mītošās lamblijas izraisa slimību, kura izpaužas kā zarnu darbības traucējumi. Lamblijas bieži iekļūst žultspūslī un izraisa tā iekaisumu. Aplipšana (invadēšanās) notiek, norijot vicaiņa cistas.

Lielu ļaunumu nodara dizentērijas amēba. Tās cistas cilvēka organismā visbiežāk nonāk, lietojot nevārītu ūdeni no piesārņotām ūdenstilpnēm. No cistas iznākusī dizentērijas amēba ieceļo resnajā zarnā, iespiežas tās sienās un rada brūces. Cilvēka zarnās parazitē arī liels skropstainis - balantīdijs.

Nesenā pagātnē daudzās pasaules zemēs plosījās bīstama slimība - malārija. Tās izraisītājs - sporaiņu tipam piederošais malārijas plazmodijs - apmetas cilvēka asinīs (sarkanajos asinsķermenīšos)[1]. Savairojušos jauno parazītu iznākšana no sarkanajiem asinsķermenīšiem un iespiešanās citos notiek periodiski ik pēc 2 - 3 diennaktīm (atkarībā no malārijas plazmodiju sugas). Laikā, kad parazīti iznāk no sarkanajiem asinsķermenīšiem, sākas malārijas lēkme. Slimnieku krata spēcīgs drudzis, augstās temperatūras dēļ var zust samaņa. Malārijas plazmodijus izplata malārijas odi, kuru ķermenī parazīti vairojas. Veselības aizsardzības un malārijas odu apkarošanas pasākumu rezultātā malārija dažās valstīs praktiski ir likvidēta.

Dzīvnieku vidū plaši izplatīta ir kokcidioze - slimība, kuru izraisa kokcīdijas - sīki, ieapaļi sporaiņu tipa vienšūņi. Tie apmetas trušu, vistu un citu dzīvnieku zarnu epitēlija šūnās. Saslimušie dzīvnieki atsakās no barības un nobeidzas. Zināmi gadījumi, kad ar kocidiozi saslimis arī cilvēks.

Vienšūņu sistemātika

Šeit par pamatu ir ņemta 1985. gadā izveidotā klasifikācija (no J.J. Lee, S.H. Hutner and E.C. Bovee, (eds.), An Illustrated Guide to the Protozoa, Society of Protozoologists, 1st ed., 1985.).

Apakšvalsts: Protozoa (Goldfuss, 1818) von Siebold, 1846

Skatīt arī

Atsauces

  1. G.Abrikosovs, E.Bekers u.c. "Zooloģija" 1. daļa (Bezmugurkaulnieki) — "Latvijas Valsts Izdevniecība", Rīga, 1964.g. 61 lpp.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autori un redaktori
original
visit source
partner site
wikipedia LV

Vienšūņi: Brief Summary ( Latvian )

provided by wikipedia LV
Šis raksts ir par eikariotisku vienšūnas organismu grupu. Par visiem vienšūnas organismiem skatīt rakstu vienšūnas organisms.  src= Balantīdija

Vienšūņi jeb protozoji (Protozoa, no sengr. πρῶτος "pirmais" un ζῷα "dzīvība", daudzskaitļa forma no sengr. ζῷον "dzīvā būtne") ir polifilētiska eikariotisku vienšūnas organismu grupa ar heterotrofu barošanās veidu. Vienšūņi dzīvo visās ūdenstilpēs (no peļķes līdz okeānam), mitrā augsnē, augos, dzīvniekos un cilvēkā. Tos atklāja 1675. gadā pirmā mikroskopa izgudrotājs holandietis Antonijs van Lēvenhuks. Mūsdienās ir zināmi vairāk nekā 30000 recentu (tagad dzīvojošu) vienšūņu sugu. Ar vienšūņu pētniecību nodarbojas bioloģijas nozare — protozooloģija.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autori un redaktori
original
visit source
partner site
wikipedia LV

Protozoa ( Malay )

provided by wikipedia MS

Protozoa ialah organisma unisel yang paling ringkas dalam alam haiwan dan mempunyai satu atau lebih nukleus. Contohnya ameba, paramesium, plasmodium dan sebagainya.

Struktur respirasi organisma Protozoa ialah Membran Plasma .

 src=
Blepharisma japonicum, protozoan hidup bebas.
 src=
Giardia muris, Giardia muris , protozoa flagelate, adalah parasit usus yang terdapat pada tikus, burung dan reptilia.
 src=
Centropyxis aculeata,ameba testate (bercengkerang)

Dalam beberapa sistem pengelasan biologi, Protozoa ditakrifkan sebagai kumpulan pelbagai organisma eukariotik uniselular.[1] Dalam sejarah, protozoa ditakrifkan sebagai haiwan bersel tunggal atau organisma dengan tingkah laku seperti haiwan , seperti motilitas dan predasi. Kumpulan itu dianggap sebagai zoologi setaraf kepada " protophyta", yang dianggap sebagai tumbuhan, kerana ia mampu memproses fotosintesis.[2]

Istilah protozoa dan protozoan kini kebanyakannya digunakan secara tidak rasmi untuk mentakrifkan protis bukan-fotosintesis, sel tunggal seperti siliat, ameba dan flagelat.

Istilah Protozoa diperkenalkan pada tahun 1818 oleh ahli paleontologi dan ahli zoologi Jerman Georg August Goldfuss untuk kelas taksonomi,[3] tetapi dalam skim klasifikasi berikutnya kumpulan itu dinaikkan ke pangkat yang lebih tinggi, termasuk philum, subalam dan alam. Dalam beberapa sistem klasifikasi yang dicadangkan oleh Thomas Cavalier-Smith dan rakan-rakannya sejak tahun 1981, Protozoa disenaraikan sebagai Alam.[4][5][6] Skim tujuh Alam yang dicadangkan oleh Ruggiero et al. pada 2015, meletakkan lapan filum di bawah Protozoa: Euglenozoa, Amoebozoa, Metamonada, Choanozoa, Loukozoa, Percolozoa, Microsporidia dan Sulcozoa.[7] Kerajaan ini tidak membentuk klad, tetapi kumpulan evolusi atau kumpulan Paraphyly, dari mana kulat dan haiwan secara khusus dikecualikan.



Jika anda melihat rencana yang menggunakan templat {{tunas}} ini, gantikanlah ia dengan templat tunas yang lebih spesifik.

  1. ^ I. Edward Alcamo; Jennifer M. Warner (28 August 2009). Schaum's Outline of Microbiology. McGraw Hill Professional. m/s. 144–. ISBN 978-0-07-162326-1. Dicapai 14 November 2010.
  2. ^ Ruggiero, Michael A.; Gordon, Dennis P.; Orrell, Thomas M.; Bailly, Nicolas; Bourgoin, Thierry; Brusca, Richard C.; Cavalier-Smith, Thomas; Guiry, Michael D.; Kirk, Paul M. (29 April 2015). "A Higher Level Classification of All Living Organisms". PLoS ONE. 10 (4): e0119248. Bibcode:2015PLoSO..1019248R. doi:10.1371/journal.pone.0119248. PMC 4418965Boleh dicapai secara percuma. PMID 25923521. Dicapai 2015-05-01.
  3. ^ Goldfuss, Georg August (1820). Handbuch der Zoologie. Nuremberg: J. L. Schrag. m/s. 11–16.
  4. ^ Cavalier-Smith, T. (1981). "Eukaryote kingdoms: seven or nine?". Bio Systems. 14 (3-4): 461–481. doi:10.1016/0303-2647(81)90050-2. ISSN 0303-2647. PMID 7337818.
  5. ^ Cavalier-Smith, T. (Dec 1993). "Kingdom protozoa and its 18 phyla". Microbiological Reviews. 57 (4): 953–994. ISSN 0146-0749. PMC 372943Boleh dicapai secara percuma. PMID 8302218.
  6. ^ Cavalier-Smith, Thomas (23 June 2010). "Kingdoms Protozoa and Chromista and the eozoan root of the eukaryotic tree". Biology Letters. 6 (3): 342–345. doi:10.1098/rsbl.2009.0948. ISSN 1744-9561. PMC 2880060Boleh dicapai secara percuma. PMID 20031978.
  7. ^
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Pengarang dan editor Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia MS

Protozoa: Brief Summary ( Malay )

provided by wikipedia MS

Protozoa ialah organisma unisel yang paling ringkas dalam alam haiwan dan mempunyai satu atau lebih nukleus. Contohnya ameba, paramesium, plasmodium dan sebagainya.

Struktur respirasi organisma Protozoa ialah Membran Plasma .

 src= Blepharisma japonicum, protozoan hidup bebas.  src= Giardia muris, Giardia muris , protozoa flagelate, adalah parasit usus yang terdapat pada tikus, burung dan reptilia.  src= Centropyxis aculeata,ameba testate (bercengkerang)

Dalam beberapa sistem pengelasan biologi, Protozoa ditakrifkan sebagai kumpulan pelbagai organisma eukariotik uniselular. Dalam sejarah, protozoa ditakrifkan sebagai haiwan bersel tunggal atau organisma dengan tingkah laku seperti haiwan , seperti motilitas dan predasi. Kumpulan itu dianggap sebagai zoologi setaraf kepada " protophyta", yang dianggap sebagai tumbuhan, kerana ia mampu memproses fotosintesis.

Istilah protozoa dan protozoan kini kebanyakannya digunakan secara tidak rasmi untuk mentakrifkan protis bukan-fotosintesis, sel tunggal seperti siliat, ameba dan flagelat.

Istilah Protozoa diperkenalkan pada tahun 1818 oleh ahli paleontologi dan ahli zoologi Jerman Georg August Goldfuss untuk kelas taksonomi, tetapi dalam skim klasifikasi berikutnya kumpulan itu dinaikkan ke pangkat yang lebih tinggi, termasuk philum, subalam dan alam. Dalam beberapa sistem klasifikasi yang dicadangkan oleh Thomas Cavalier-Smith dan rakan-rakannya sejak tahun 1981, Protozoa disenaraikan sebagai Alam. Skim tujuh Alam yang dicadangkan oleh Ruggiero et al. pada 2015, meletakkan lapan filum di bawah Protozoa: Euglenozoa, Amoebozoa, Metamonada, Choanozoa, Loukozoa, Percolozoa, Microsporidia dan Sulcozoa. Kerajaan ini tidak membentuk klad, tetapi kumpulan evolusi atau kumpulan Paraphyly, dari mana kulat dan haiwan secara khusus dikecualikan.


Jika anda melihat rencana yang menggunakan templat {{tunas}} ini, gantikanlah ia dengan templat tunas yang lebih spesifik.

I. Edward Alcamo; Jennifer M. Warner (28 August 2009). Schaum's Outline of Microbiology. McGraw Hill Professional. m/s. 144–. ISBN 978-0-07-162326-1. Dicapai 14 November 2010. Ruggiero, Michael A.; Gordon, Dennis P.; Orrell, Thomas M.; Bailly, Nicolas; Bourgoin, Thierry; Brusca, Richard C.; Cavalier-Smith, Thomas; Guiry, Michael D.; Kirk, Paul M. (29 April 2015). "A Higher Level Classification of All Living Organisms". PLoS ONE. 10 (4): e0119248. Bibcode:2015PLoSO..1019248R. doi:10.1371/journal.pone.0119248. PMC 4418965Boleh dicapai secara percuma. PMID 25923521. Dicapai 2015-05-01. Goldfuss, Georg August (1820). Handbuch der Zoologie. Nuremberg: J. L. Schrag. m/s. 11–16. Cavalier-Smith, T. (1981). "Eukaryote kingdoms: seven or nine?". Bio Systems. 14 (3-4): 461–481. doi:10.1016/0303-2647(81)90050-2. ISSN 0303-2647. PMID 7337818. Cavalier-Smith, T. (Dec 1993). "Kingdom protozoa and its 18 phyla". Microbiological Reviews. 57 (4): 953–994. ISSN 0146-0749. PMC 372943Boleh dicapai secara percuma. PMID 8302218. Cavalier-Smith, Thomas (23 June 2010). "Kingdoms Protozoa and Chromista and the eozoan root of the eukaryotic tree". Biology Letters. 6 (3): 342–345. doi:10.1098/rsbl.2009.0948. ISSN 1744-9561. PMC 2880060Boleh dicapai secara percuma. PMID 20031978.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Pengarang dan editor Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia MS

Protozoa ( Dutch; Flemish )

provided by wikipedia NL

Protozoa of protozoën is een informele naam voor een groep eencellige, vaak beweeglijke eukaryoten die zelfstandig leven of op andere levensvormen parasiteren, en zich voeden met organisch materiaal van bepaalde micro-organismen of organisch afval.[2][3] In het verleden werden protozoa beschouwd als ‘eencellige diertjes’ omdat ze het vermogen hebben zich te oriënteren, zich gericht te bewegen en primitief predatiegedrag vertonen. Ze hebben geen celwand die voorkomt bij planten en vele algen.[4][5] Hoewel men de protozoa tegenwoordig niet meer classificeert als een dier, wordt de term wel gebruikt als verzamelnaam voor eencellige heterotrofe organismen die zich zelfstandig voort kunnen bewegen.

In sommige classificatiesystemen vormen de protozoa een hoog taxonomisch niveau. In 1818 kregen de protozoa voor het eerst een plaats in de taxonomische hiërarchie, namelijk als klasse.[6] In latere classificaties werd het verplaatst naar hogere niveaus, zoals naar fylum en rijk. Volgens de classificatiesystemen voorgesteld door Thomas Cavalier-Smith in 1981 vormen de protozoa een rijk.[7][8] In 2015 werden er door een vooraanstaand onderzoeksteam acht fyla onder de protozoa geplaatst.[a] Opvallend genoeg waren dit geen groepen organismen uit die traditioneel wel vaak tot de protozoa werden gerekend, zoals de ciliaten, dinoflagellaten, foraminiferen en de parasitaire apicomplexa, die allemaal zijn geclassificeerd onder het rijk chromista. Volgens deze classificatie vormen de protozoa geen monofyletische groep (clade), maar een parafyletische groep (grade) waarbinnen een gemeenschappelijke voorouder voorkomt met inbegrip van vrijwel al zijn nakomelingen, maar met uitzondering van de vertegenwoordigers van de schimmels, dieren en chromista.[9]

De term protozoa is samengesteld van het Griekse πρῶτος (prôtos) en ζῶα (zôa) wat respectievelijk "eerste" en "diertje" betekent.[10] Het gebruik van protozoa als een formeel taxon is door onderzoekers ontmoedigd, met name omdat de term een verwantschap met dieren (metazoa)[11] impliceert en omdat het een arbitrair onderscheid maakt tussen 'dierachtige' en 'plantachtige' organismen.[12]

Classificatie

De protozoën werden in vier groepen verdeeld naar de manier waarop ze zich voortbewegen:

  1. Flagellata of zweepdiertjes. Deze bezitten zweepdraden waarmee ze kunnen voortbewegen en voeden.
  2. Ciliophora of trilhaardiertjes. Deze hebben kleine trilhaartjes over de gehele cel. Met deze trilhaartjes kunnen ze voortbewegen en zich voeden.
    Voorbeeld: pantoffeldiertjes.
  3. Amoebozoa ook sarcodina eencelligen, Rhizopoda of amoebocyten. Deze hebben geen vaste vorm en hebben schijnvoetjes (pseudopodia). Met deze schijnvoetjes kunnen ze voortbewegen en zich voeden.
    Voorbeeld: amoeben.
  4. Apicomplexa of sporediertjes. Dit zijn ingewikkelde eencellige eukaryoten die vooral als parasieten leven.
    Voorbeeld: Plasmodium, de veroorzaker van de malaria.

Protozoa leven onder anderen in het rumen, de pens van de koe, waar ze samen met bacteriën en schimmels cellulose en andere plantaardige stoffen omzetten in eenvoudigere verbindingen. De protisten worden tegenwoordig naar hun fylogenetische afstamming verdeeld over de verschillende supergroepen.

Fylogenetische stamboom domeinen, supergroepen en rijken
(→ behoort tot de ...) wordt ook gerekend tot een polyfyletische groep

Zie ook

Voetnoten

  1. Namelijk de euglenozoa, amoebozoa, metamonada, choanozoa, loukozoa, percolozoa, microsporidia and sulcozoa.[9]

Referenties

  1. (en) Knoll AH, Javaux EJ, Hewitt D, Cohen P (2006). Eukaryotic organisms in Proterozoic oceans. Philosophical Transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological Sciences 361 (1470): 1023–1038 . PMID: 16754612. DOI: 10.1098/rstb.2006.1843.
  2. (en) Panno, Joseph, The Cell: Evolution of the First Organism, Infobase Publishing, 2014. ISBN 9780816067367.
  3. (en) Jean-Claude Bertrand, Pierre Caumette, Philippe Lebaron et al., Environmental Microbiology: Fundamentals and Applications: Microbial Ecology, Springer, 2015-01-26. ISBN 9789401791182.
  4. (en) Madigan, Michael T., Brock Biology of Microorganisms, Benjamin Cummings, 2012. ISBN 9780321649638.
  5. (en) Yaeger, Robert G., Protozoa: Structure, Classification, Growth, and Development, NCBI, 1996. ISBN 9780963117212.
  6. (de) Goldfuss, Georg August, Handbuch der Zoologie, J. L. Schrag, Nuremberg, 1820, p. 11–16.
  7. (en) Cavalier-Smith, Thomas (1993). Kingdom protozoa and its 18 phyla. Microbiological Reviews 57 (4): 953–994 . PMID: 8302218.
  8. (en) Cavalier-Smith, Thomas (2010). Kingdoms Protozoa and Chromista and the eozoan root of the eukaryotic tree. Biology Letters 6 (3): 342–345 . PMID: 20031978. DOI: 10.1098/rsbl.2009.0948.
  9. a b (en) Ruggiero MA, Gordon DP, Orrell TM, Bailly N, Bourgoin T. Cavalier-Smith T et al. (2015). A Higher Level Classification of All Living Organisms. PLoS ONE 10 (4): e0119248 . PMID: 25923521. DOI: 10.1371/journal.pone.0119248.
  10. (fr) Anatole Bailly, Abrégé du dictionnaire grec français, Hachette, Paris, 1981-01-01. ISBN 978-2010035289.
  11. (en) Hogg, John (1860). On the distinctions of a plant and an animal and on a fourth kingdom of Nature. Edinb N Phil J (N Ser) 12: 216–225 .
  12. (en) Copeland, Herbert F. (September–October 1947). Progress Report on Basic Classification. The American Naturalist 81 (800): 340–361 . DOI: 10.1086/281531.

Literatuur

  • (en) Dogiel, V. A., revised by J.I. Poljanskij and E. M. Chejsin. General Protozoology, 2nd ed., Oxford University Press, 1965.
  • (en) Hausmann, K., N. Hulsmann. Protozoology. Thieme Verlag; New York, 1996.
  • (en) Sleigh, M. The Biology of Protozoa. E. Arnold: London, 1981.
  • (en) Nisbet, B.. Nutrition and feeding strategies in Protozoa. Croom Helm Publ., London, 1984.
  • (en) Sukhareva-Buell, N.N.. Biologically active substances of protozoa. Dordrecht: Kluwer, 2003.
Verouderde indeling in rijken:
(Geen domeinen):dieren (Animalia) · planten (Plantae) · schimmels (Fungi) · Protista · Monera (Prokaryota)
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia-auteurs en -editors
original
visit source
partner site
wikipedia NL

Protozoa: Brief Summary ( Dutch; Flemish )

provided by wikipedia NL

Protozoa of protozoën is een informele naam voor een groep eencellige, vaak beweeglijke eukaryoten die zelfstandig leven of op andere levensvormen parasiteren, en zich voeden met organisch materiaal van bepaalde micro-organismen of organisch afval. In het verleden werden protozoa beschouwd als ‘eencellige diertjes’ omdat ze het vermogen hebben zich te oriënteren, zich gericht te bewegen en primitief predatiegedrag vertonen. Ze hebben geen celwand die voorkomt bij planten en vele algen. Hoewel men de protozoa tegenwoordig niet meer classificeert als een dier, wordt de term wel gebruikt als verzamelnaam voor eencellige heterotrofe organismen die zich zelfstandig voort kunnen bewegen.

In sommige classificatiesystemen vormen de protozoa een hoog taxonomisch niveau. In 1818 kregen de protozoa voor het eerst een plaats in de taxonomische hiërarchie, namelijk als klasse. In latere classificaties werd het verplaatst naar hogere niveaus, zoals naar fylum en rijk. Volgens de classificatiesystemen voorgesteld door Thomas Cavalier-Smith in 1981 vormen de protozoa een rijk. In 2015 werden er door een vooraanstaand onderzoeksteam acht fyla onder de protozoa geplaatst. Opvallend genoeg waren dit geen groepen organismen uit die traditioneel wel vaak tot de protozoa werden gerekend, zoals de ciliaten, dinoflagellaten, foraminiferen en de parasitaire apicomplexa, die allemaal zijn geclassificeerd onder het rijk chromista. Volgens deze classificatie vormen de protozoa geen monofyletische groep (clade), maar een parafyletische groep (grade) waarbinnen een gemeenschappelijke voorouder voorkomt met inbegrip van vrijwel al zijn nakomelingen, maar met uitzondering van de vertegenwoordigers van de schimmels, dieren en chromista.

De term protozoa is samengesteld van het Griekse πρῶτος (prôtos) en ζῶα (zôa) wat respectievelijk "eerste" en "diertje" betekent. Het gebruik van protozoa als een formeel taxon is door onderzoekers ontmoedigd, met name omdat de term een verwantschap met dieren (metazoa) impliceert en omdat het een arbitrair onderscheid maakt tussen 'dierachtige' en 'plantachtige' organismen.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia-auteurs en -editors
original
visit source
partner site
wikipedia NL

Protozo ( Norwegian )

provided by wikipedia NN
 src=
Tøffeldyret Paramecium

Protozoar (frå gresk, «første dyr») er eincella mikroorganismar med visse dyreliknande trekk. Dei har eukaryot celle og eit heterotroft levesett, men til skilnad frå dyr og sopp har dei lita eller inga differansiering mellom ulike celletypar. Ein finn dei helst i havet og i ferskvatn, kor dei utgjer ein viktig del av dyreplanktonet, men òg i vanleg jord og som parasittar på andre organismar.

Det finst godt over 50 000 beskrivne artar protozoar, og dei representerer eit vell av ulike eukaryote utviklingslinjer. På grunn av dette er ikkje gruppa ei gyldig biologisk gruppe.

Oppbygnad

Dei fleste protozoar er eincella og syter for alle livsfunksjonane sine ved hjelp av organellane sine; det vil seie at alt organismen gjer vert styrt av undercellulære prosessar. Mange grupper protozoar har òg artar som dannar koloniar, stundom med ei viss grad av cellespesialisering.

Det er elles stor variasjon mellom dei ulike gruppene protozoar når det kjem til både cellestruktur og levesett.

Typar av protozoar

Zooflagellatar

Zooflagellatane er den mest primitive gruppa protozoar. Dette er òg ei kunstig gruppe, som har oppstått fleire gongar. Dei vert kjenneteikna av ei eller fleire lange flagellar, piskeliknande «halar» dei nyttar til rørsle. Dei vert kalla «zoo»-flagellatar for å skilja dei frå dei planteliknande flagellatane.

Mellom zooflagellatane finn me mellom anna Trypanosoma, som er ein parasitt som fører til sovesjuke i menneske. Det er òg her me finn giardiaparasitten, og krageflagellatane som er systergruppa til dei fleircella dyra.

Ciliatar

Ciliatane, som òg vert kalla flimmerdyr, er dei mest komplekse eincella organismane me kjenner til. Dei vert kjenneteikna av flimmerhåra sine, som anten veks over heile celleoverflata eller i band eller kantar. Dei slår i takt for å forflytta organismen gjennom vatnet.

Ciliatar skil seg vidare ut ved å ha to ulike slags cellekjernar. Makronukleus er polyploid (har genomet i mange kopiar]] og sentralt plassert, og kodar enzym for stoffskiftet. Mikronuklea, som det kan vera så mange som 80 av i kvar celle, driv berre med seksuell reproduksjon.

Mange ciliatar har ei såkalla «cellemunn»; ei spalte dei tek opp næringspartiklar med. Innanfor denne vert næringen putta i ei såkalla matvakuole, som fusjonerer med lysosom og vert melta.

Dei fleste ciliatar er frittlevande, til dømes tøffeldyret Paramecium. Det finst òg mange symbiontar, mellom anna med kyr. Arten Balantidium coli er den einaste kjende arten som kan årsaka sjukdom; vertane hans får ei form for dysenteri.

Amøbar

Amøbar er lett å kjenne att på dei såkalla pseudopodiane (=«falske føter»), som er mellombelse celleutvekstar dyret flytter seg med. Denne måten å røra seg på fører til at organismen heile tida skiftar kroppsform. Pseudopodiane vert òg nytta til å fanga og ta opp mat.

Dei fleste amøbar er frittlevande i vatn, særleg i botnområde. Den viktige parasitten Entamoeba histolytica, som fører til amøbedysenteri, høyrer òg med i gruppa. Mellom 50 000 og 100 000 menneske døyr kvart år av sjukdommen.

Somme amøbar har harde skal utanpå cella si. Desse høyrer til gruppene Foraminafera og Radiolaria, som har skal av høvesvis kalk og kisel. Skala deira er viktige i sedimentering, mellom anna består dei kvite klippene ved Dover for det meste av kalk frå foraminaferar.

Sporozoar

Alle sporozoane er parasittar på dyr. Dei har særs komplekse livssyklar som involverer fleire vertar og både haploide og diploide fasar. Det viktigaste kjenneteiknet deira er det sporeliknande livsstadiet sporozoiten, som er ein sporeliknande tilstand dyra går inn i i samband med overføring mellom vertar.

Eit døme på ein sporozo er malariaparasitten Plasmodium.

Spire Denne biologiartikkelen er ei spire. Du kan hjelpe Nynorsk Wikipedia gjennom å utvide han.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia authors and editors
original
visit source
partner site
wikipedia NN

Protozo: Brief Summary ( Norwegian )

provided by wikipedia NN
 src= Tøffeldyret Paramecium

Protozoar (frå gresk, «første dyr») er eincella mikroorganismar med visse dyreliknande trekk. Dei har eukaryot celle og eit heterotroft levesett, men til skilnad frå dyr og sopp har dei lita eller inga differansiering mellom ulike celletypar. Ein finn dei helst i havet og i ferskvatn, kor dei utgjer ein viktig del av dyreplanktonet, men òg i vanleg jord og som parasittar på andre organismar.

Det finst godt over 50 000 beskrivne artar protozoar, og dei representerer eit vell av ulike eukaryote utviklingslinjer. På grunn av dette er ikkje gruppa ei gyldig biologisk gruppe.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia authors and editors
original
visit source
partner site
wikipedia NN

Protozo ( Norwegian )

provided by wikipedia NO

Protozoer, urdyr (av proto- og gr. 'dyr'), Protozoa, er en tidligere systematisk betegnelse på en gruppe encellede organismer. Disse ble tidligere regnet som en hovedgruppe innenfor dyreriket, omfattende alle encellede dyr; disse regnes nå til protoktistene (rike Protoctista).

Protozoene består av en eneste celle som utfører alle de oppgaver som hos de flercellede dyrene er fordelt på organsystemene. Selv om mange er enkelt bygd, finnes det også mange som er meget komplisert bygd, idet celledeler er spesialisert som celleorganer (organeller). Bevegelsen skjer således ved hjelp av svingtråder og flimmerhår eller også ved pseudopodier. Noen arter er imidlertid fastsittende. De kan danne kolonier, men alle individer er da like, og det dannes ikke noen cellestat der cellene er avhengige av hverandre. Celleformen er ofte konstant, men kan variere etter alder og miljø. De fleste er nakne, men noen har skall. Ofte innkapsler de seg (cyster) for å overleve ugunstige miljøforhold (tørke), samtidig som de da lett kan spre seg. Formeringen er for det meste ukjønnet og skjer ved to- og mangedeling, samt knoppskyting. En del har også en kjønnsprosess vedgameter eller ved konjugasjon.

Protozoene er knyttet til et fuktig miljø og lever i hav, sjø, fuktig jord eller som parasitter i andre organismer. De er rovlevende eller ernærer seg av dødt organisk materiale. Generelt er de nyttige som næringsgrunnlag for mange små dyr. Praktisk nytte gjør de i kloakkrenseanlegg, og praktisk skade gjør flere arter som parasitter og sykdomsårsak hos mennesker og dyr. Det er beskrevet flere tusen arter, men store mengder er ennå ubeskrevet.

Systematikk

Protozoene ble i tidligere systematikk inndelt i fire grupper (som ofte ble oppfattet som klasser): dyreflagellater (Zoomastigophora), slimdyr (Rhizopoda), sporedyr (Sporozoa) og flimmerdyr (Ciliophora). Med unntak av flimmerdyrene, som inntar en helhetlig gruppe, er disse gruppene splittet opp og fordelt rundt om i systemet - og mange grupper, særlig de små dyreflagellatene og amøbene, har ennå ikke funnet sin rette plass. Ifølge Mora med flere (2011) fins det cirka 36 400 arter med protozoer.[1]

Dyreflagellatene fordeler seg på rike Archezoa (tarmflagellatene, f.eks. Giardia), rike Euglenozoa (kinetoplastidene, f.eks. sovesykeflagellater), rike Alveolata (dyreliknende fureflagellater, f.eks. morildorganismen nattlys), dyreriket Animalia (krageflagellater), samt en rekke uplasserte former.

Slimdyrene fordeler seg på rike Amoebozoa (amøber med avrundedte (lobose) pseudopodier, og dessuten slimsoppene) og rike Cercozoa (amøber med filamentøse pseudopodier, poredyr (Foraminifera), og de noe mer fjerntstående radiolarier). Soldyr ble også regnet til slimdyrene, men inntar i dag en isolert stilling og er ennå ikke skikkelig plassert (kanskje nær Cercozoa).

Sporedyrene, som alle er parasitter med sporelignende stadier, er blitt splittet i flere grupper. De to største er de egentlige sporedyrene og mikrosporidene. De egentlig sporedyrene (Apicomplexa) (f.eks. malariaparasittene Plasmodium), tilhører rike Alveolata, og må nærmest betraktes som alger siden de inneholder plastider (riktignok uten klorofyll). Mikrosporidene (Microspora) slutter seg til soppriket (Fungi).

Flimmerdyrene, med tøffeldyr, trompetdyr og klokkedyr, er de mest kompliserte encellete organismene vi kjenner. De tilhører også rike Alveolata, men har ikke plastider.

Referanser

Kilder

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia forfattere og redaktører
original
visit source
partner site
wikipedia NO

Protozo: Brief Summary ( Norwegian )

provided by wikipedia NO
 src= Tøffeldyret Paramecium

Protozoer, urdyr (av proto- og gr. 'dyr'), Protozoa, er en tidligere systematisk betegnelse på en gruppe encellede organismer. Disse ble tidligere regnet som en hovedgruppe innenfor dyreriket, omfattende alle encellede dyr; disse regnes nå til protoktistene (rike Protoctista).

Protozoene består av en eneste celle som utfører alle de oppgaver som hos de flercellede dyrene er fordelt på organsystemene. Selv om mange er enkelt bygd, finnes det også mange som er meget komplisert bygd, idet celledeler er spesialisert som celleorganer (organeller). Bevegelsen skjer således ved hjelp av svingtråder og flimmerhår eller også ved pseudopodier. Noen arter er imidlertid fastsittende. De kan danne kolonier, men alle individer er da like, og det dannes ikke noen cellestat der cellene er avhengige av hverandre. Celleformen er ofte konstant, men kan variere etter alder og miljø. De fleste er nakne, men noen har skall. Ofte innkapsler de seg (cyster) for å overleve ugunstige miljøforhold (tørke), samtidig som de da lett kan spre seg. Formeringen er for det meste ukjønnet og skjer ved to- og mangedeling, samt knoppskyting. En del har også en kjønnsprosess vedgameter eller ved konjugasjon.

Protozoene er knyttet til et fuktig miljø og lever i hav, sjø, fuktig jord eller som parasitter i andre organismer. De er rovlevende eller ernærer seg av dødt organisk materiale. Generelt er de nyttige som næringsgrunnlag for mange små dyr. Praktisk nytte gjør de i kloakkrenseanlegg, og praktisk skade gjør flere arter som parasitter og sykdomsårsak hos mennesker og dyr. Det er beskrevet flere tusen arter, men store mengder er ennå ubeskrevet.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia forfattere og redaktører
original
visit source
partner site
wikipedia NO

Pierwotniaki ( Polish )

provided by wikipedia POL
 src=
Zasugerowano, aby zintegrować ten artykuł z artykułem Protozoa (dyskusja). Nie opisano powodu propozycji integracji.

Pierwotniaki, protisty zwierzęce (Protozoa) – drobne (według tradycyjnych definicji – jednokomórkowe) organizmy eukariotyczne, zaliczane tradycyjnie (do XX w.) do królestwa zwierząt, w randze typu lub podkrólestwa[1]. W nowszych systemach klasyfikacji włączane są do królestwa Protista jako sztuczny takson (dział). Według jednej z propozycji taksonomicznych, pierwotniaki są wydzielane jako odrębne królestwo Protozoa, obejmując również wielokomórkowe śluzowce, nie obejmując z kolei licznych grup jednokomórkowców zaliczanych do roślin, grzybów lub chromistów[2].

Systematyka

Systematyka współcześnie

W systemie pięciu królestw (w wersji Whittakera i późniejszych) (bakterie, protisty, grzyby, rośliny, zwierzęta) pierwotniaki nie są wyróżniane, a ich zakres odpowiada w przybliżeniu nieformalnej grupie protistów określanej jako protisty zwierzęce. W zależności od podejścia, niektórzy przedstawiciele pierwotniaków (na przykład eugleniny, niektóre bruzdnice) są ujmowani zarówno jako protisty zwierzęce, jak i roślinne. Również wiele protistów grzybopodobnych, zwłaszcza śluzowce, a także grupy takie jak mikrosporydia, bywają zaliczane do różnych grup pierwotniaków.

Również w systemach rezygnujących z klasycznego rangowania taksonomicznego grupa odpowiadająca pierwotniakom nie jest wyróżniana, a ich przedstawiciele są łączeni w supergrupy, tj. klady obejmujące również organizmy inne niż protisty. Organizmy tradycyjnie zaliczane do pierwotniaków tworzą supergrupy: Excavata (wiciowce), Chromalveolata (wiciowce, orzęski), Opisthokonta (wiciowce kołnierzykowe, mikrosporydia), Rhizaria (ameby), Amoebozoa (ameby).

W systemie Cavaliera-Smitha królestwo Protoza było dzielone na kilka sposobów, według jednego z nich – z roku 2004 – podział ten przedstawia się następująco[2]:

Systemy historyczne

Do pierwotniaków (Protozoa) w różnych systemach zaliczano różne grupy organizmów. Początkowo (pierwsza połowa XIX w.) oprócz jednokomórkowców również gąbki i parzydełkowce. Także wiele grup glonów (desmidie, okrzemki, eugleniny) bywało włączanych i wykluczanych z tego taksonu. Formalne znaczenie Protozoa nadał w 1845 Karl Theodor Ernst von Siebold[3]. W połowie XIX w. pojawiły się koncepcje systematyczne, w których wyodrębniano trzecie królestwo (Protista, Protoctista) i rezygnowano z łączenia pierwotniaków ze zwierzętami. Pod koniec XIX w. zaś ponownie popularność zyskało ujęcie pierwotniaków jako grupy zwierząt i utrwalony wówczas skład tego taksonu (oraz rozdzielenie "zwierzęcych" pierwotniaków od "roślinnych" mikroglonów) był akceptowany przez naukę przez następne kilkadziesiąt lat[4].

Tradycyjnie pierwotniaki dzielone były głównie na podstawie kryteriów morfologicznych na następujące grupy:

Na przełomie XX i XXI w. w jednym z uproszczonych systemów nawiązujących do podziału tradycyjnego zostały poklasyfikowane w następujący sposób[5]:

Morfologia i anatomia

Pierwotniaki to organizmy o zróżnicowanej budowie morfologicznej. Wielkość ich ciał waha się od 10 μm do kilku milimetrów. Zazwyczaj w budowie można wyróżnić przód, tył, stronę grzbietową oraz brzuszną.

Pierwotniaki wykształciły pellikulę – błonę komórkową podścieloną utworami błoniastymi (efekt: wzmocnienie całej konstrukcji). Jej dodatkowymi właściwościami jest "elastyczność" pozwalającą na poruszanie się ruchem ameboidalnym.

Komórki pierwotniaków wypełnia cytoplazma, najczęściej podzielona na zewnętrzną ektoplazmę oraz ulokowaną centralnie w komórce endoplazmę.

U pierwotniaków wyróżnia się wyspecjalizowane organelle ruchowe:

  1. Wić (flagellum), rzęska (cilia) – identyczne twory pod względem konstrukcji, jednak różniące się ilością, wielkością oraz tym, iż rzęski połączone są włókienkami pod warstwą błony komórkowej (pellikuli) – co pozwala na skoordynowanie ruchów.
  2. Nibynóżki (pseudopodia) – wykształcone u niektórych zarodziowców, ich działanie polega na przelewaniu cytoplazmy do różnych rejonów komórki, a co za tym tworzenie "wypukleń" – co pozwala na przemieszczanie się ruchem ameboidalnym oraz na "oblewanie" ciała potencjalnej ofiary.

Pierwotniaki to organizmy heterotroficzne. Część wiciowców może odżywiać się autotroficznie (miksotrofizm).

Ponieważ pierwotniaki to małe organizmy, o względnie niskim tempie przemian i dużej powierzchni, wydalanie jest przeprowadzane w drodze dyfuzji.

Rozmnażanie się pierwotniaków

Pierwotniaki, jako jednokomórkowce rozmnażają się tylko bezpłciowo – zazwyczaj rozmnażanie polega wtedy na podziale mitotycznym komórki – powstają dwie komórki potomne o jednakowym podłożu genetycznym, co prowadzi do szybkiego zwiększenia ilości osobników danego gatunku. Zasadniczą wadą jest brak zmienności genetycznej.

Wśród pierwotniaków występują zarówno formy haploidalne, jak i diploidalne.

Rozmnażanie orzęsków (Ciliata)

Cechą szczególną orzęsków jest obecność dwóch typów jąder : dużego makronukleusa ( Ma) i małego mikronukleusa (Mi). Ma spełnia funkcję jądra komórkowego – steruje syntezą białek, a pośrednio całym metabolizmem komórki. Podczas tworzenia się Ma, niektóre fragmenty chromosomów namnażają się wewnątrz niego intensywnie. Powstaje dziwne jądro, które nie zawiera pełnej informacji genetycznej, ale zawarta w nim ilość DNA, wynosi tyle, co w 60 – 1500 jądrach haploidalnych. Mi jest diploidalny i stanowi pełne archiwum informacji genetycznej, czynne tylko w procesie płciowym. Orzęski rozmnażają się poprzez podział poprzeczny. Mi dzieli się mitotycznie, a Ma amitotycznie. Ponieważ Mi jest archiwum, które zapewnia ciągłość gatunku musi się on dzielić bardzo dokładnie, z mitotyczną precyzją. W roboczym Ma, przy tak dużej ilość DNA parę kawałków chromosomów w jedną lub w drugą stronę nie robi większej różnicy. Proces płciowy orzęsków przypomina zapłodnienie krzyżowe zwierząt – obojnaków. Orzęski sklejają się po dwa. W każdym z nich Mi przechodzi mejozę i inne złożone przemiany, w których wyniku powstają dwa jądra haploidalne. Jedno z nich jest nieruchome ( podobnie jak komórka jajowa ), zaś drugie zachowuje się jak plemnik – wędruje do ciała partnera i tam łączy się z jego jądrem nieruchomym. Proces ten przebiega jednocześnie w obu orzęskach, więc po zapłodnieniu każdy z nich ma jedno jądro diploidalne, ale już ze zmienionym garniturem genów, gdyż połowa pochodzi od partnera. Taka wymiana i rekombinacja materiału genetycznego to zasadniczy sens każdego procesu płciowego. Następnie orzęski rozdzielają się. Diploidalne jądro każdego z nich przechodzi dalsze przemiany i podziały, aż wreszcie powstaje mikronukleus, który będzie przechowywał nową, zrekombinowaną informacje genetyczną i makronukleus, który będzie ją wcielał w życie. W miarę, jak nowy makronukleus dojrzewa i stopniowo przejmuje obsługę komórki, stary makronukleus zanika.

Zmysły, wrażliwość

Pierwotniaki zdolne są do odbioru bodźców zewnętrznych oraz reagowania na nie. Odbywa się to na zasadzie elektrycznej, dzięki polaryzacji błony komórkowej. Niektóre pierwotniaki wykształciły specyficzne organelle do percepcji wrażeń świetlnych – jak np. czerwona plamka oczna.

Choroby człowieka wywoływane przez pierwotniaki

Do chorób zakaźnych człowieka, czyli takich, które wywołane są przez chorobotwórcze drobnoustroje i wytwarzane przez nie biologiczne czynniki, zalicza się między innymi:

Znaczenie pierwotniaków

Znaczenie pierwotniaków:

A) w przyrodzie:

  • Niektóre z wiciowców żyją w symbiozie z termitami (występują w ich układzie pokarmowym i trawią drewno, które zjadają termity). Takie pierwotniaki są symbiontami.
  • Pierwotniaki orzęsków, zamieszkujące układ pokarmowy zwierząt roślinożernych takich jak np. owce lub krowy, umożliwiają przyswojenie błonnika z pokarmów roślinnych. Takie pierwotniaki również nazywamy symbiontami.
  • Użyźniają glebę uczestnicząc w tworzeniu próchnicy.
  • Stanowią pokarm dla innych zwierząt (wchodzą np. w skład zooplanktonu).
  • Tworzą pokłady skał wapiennych na dnie zbiorników wodnych.
  • Są też tzw. skamieniałościami przewodnimi, na podstawie których ocenia się wiek osadów.
  • Niszczą organizmy chorobotwórcze w przewodzie pokarmowym kręgowców.
  • Pasożytują na roślinach i zwierzętach, powodując ich zgon.
  • Niektóre pierwotniaki są pasożytami wywołującymi groźne choroby: śpiączkę afrykańską (wywołuje ją trypanosoma gambiense), malarię, czerwonkę pełzakowatą, owrzodzenie jelita grubego.

B) w życiu człowieka:

  • Ich obecność jest wskaźnikiem do określania czystości wód.
  • Są organizmami wykorzystywanymi przy biologicznym oczyszczaniu ścieków.
  • Pasożytują na zwierzętach i roślinach, zabijając ich całe grupy oraz przenosząc groźne choroby zakaźne na ludzi, takie jak toksoplazmoza (przenoszona przez kontakt z odchodami kocimi).

Okres istnienia

Pierwotniaki to prawdopodobnie najstarsze jądrowce. Są dowody na to, że żyły na Ziemi już 600 mln lat temu.


← mln lat temu
Pierwotniaki istnieją co najmniej od 600 mln lat.
←4,6 mld 541 485 443 419 359 299 252 201 145 66 23 2


Przypisy

  1. Larousse. Ziemia, rośliny, zwierzęta. Warszawa: BGW, 1990, s. 310. ISBN 83-85167-005.
  2. a b Thomas Cavalier-Smith. Only six kingdoms of life. „Proc. R. Soc. Lond. B”. 271. s. 1251–1262. DOI: 10.1098/rspb.2004.2705 (ang.).
  3. Adam Urbanek: Jedno istnieje tylko zwierzę...: myśli przewodnie biologii porównawczej. Warszawa: Muzeum i Instytut Zoologii Polskiej Akademii Nauk, 2007. ISBN 978-83-88147-08-1.
  4. Joseph M. Scamardella. Not plants or animals: a brief history of the origin of Kingdoms Protozoa, Protista and Protoctista. „International Microbiology”. 2, s. 207–216, 1999. Springer-Verlag Ibérica.
  5. Pierwotniaki (pol.). W: Słownik terminów biologicznych [on-line]. pwn.pl. [dostęp 2010-03-21].
Substancja lecznicza w klasyfikacji anatomiczno-terapeutyczno-chemicznej (ATC)
p d e
P01: Leki przeciwpierwotniakoweP01A – Leki przeciw pełzakowicy
i innym chorobom pierwotniakowym
P01AA – Pochodne
hydroksychinoliny
P01AB – Pochodne
nitroimidazolu
P01AC – Pochodne
dichloroacetamidu
P01AR – Związki arsenu
P01AX – Inne
P01B – Leki przeciwmalaryczne
P01BA – Pochodne aminochinoliny
P01BB – Biguanidy
P01BC – Metanalochinoliny
P01BD – Diaminopirymidyny
P01BE – Artemizynina i pochodne
P01BF – Artemizynina i pochodne
w połączeniach
P01BX – Inne
P01C – Leki przeciw leiszmaniozie
i trypanosomozie
P01CA – Pochodne nitroimidazolu
P01CB – Związki antymonu
P01CC – Pochodne nitrofuranu
P01CD – Związki arsenu
P01CX – Inne
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
original
visit source
partner site
wikipedia POL

Pierwotniaki: Brief Summary ( Polish )

provided by wikipedia POL

Pierwotniaki, protisty zwierzęce (Protozoa) – drobne (według tradycyjnych definicji – jednokomórkowe) organizmy eukariotyczne, zaliczane tradycyjnie (do XX w.) do królestwa zwierząt, w randze typu lub podkrólestwa. W nowszych systemach klasyfikacji włączane są do królestwa Protista jako sztuczny takson (dział). Według jednej z propozycji taksonomicznych, pierwotniaki są wydzielane jako odrębne królestwo Protozoa, obejmując również wielokomórkowe śluzowce, nie obejmując z kolei licznych grup jednokomórkowców zaliczanych do roślin, grzybów lub chromistów.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
original
visit source
partner site
wikipedia POL

Protozoário ( Portuguese )

provided by wikipedia PT
Disambig grey.svg Nota: Para o filme de 1993 com Lucy Liu, veja Protozoa (filme).
Text document with red question mark.svg
Este artigo ou secção contém fontes no fim do texto, mas que não são citadas no corpo do artigo, o que compromete a confiabilidade das informações. (desde outubro de 2013)
Por favor, melhore este artigo inserindo fontes no corpo do texto quando necessário.

Protozoários ou Protozoa (do latim proto "primeiro" e zoon "animal") são microorganismos eucarióticos geralmente unicelulares e heterotróficos (não possui a capacidade de produzir seu próprio alimento, e por isso se alimenta de seres vivos). Sua classificação é controversa, pois inclui diversos seres semelhantes que não possuem relação evolutiva, sendo assim um grupo polifilético (grupo que não inclui o ancestral comum de todos os indivíduos) que une diferentes tipos de organismos microscópicos que não se encaixam no reino Metazoa. Segundo Brusca & Brusca, protozoários são os seres eucariontes que não apresentam nível de organização tecidual como as plantas e os animais e não passam pelo processo de formação dos folhetos embrionários que ocorre nesses grupos.[1] Fazem parte do reino Protista, junto com as algas unicelulares crisófitas, euglenófitas e pirrófitas de acordo com suas semelhanças mais evidentes.

Os protozoários são classicamente divididos em quatro grupos de acordo com o seu meio de locomoção.

Os ciliados se locomovem na água através do batimento de cílios numerosos e curtos e aparece geralmente em água doce e salgada, e onde existe matéria vegetal em decomposição. Eles executam também outro tipo de reprodução, chamado de conjugação (sexuada), onde uma célula transmite material genético para outra célula, ocasionando uma variabilidade genética, o que é essencial para qualquer tipo de ser vivo. Depois da conjugação, as células realizam a reprodução assexuada.

Os flagelados utilizam o movimento de um único e longo flagelo, são de vida livre e muitos deles são parasitas de seres humanos.

Os rizópodos utilizam pseudópodos ("falsos pés"), moldando a forma do seu próprio corpo para se locomover; é o grupo onde é encontrada a Ameba, que usa muitos pseudópodes para locomoção. A ameba é um ótimo exemplo de protozoário, obtendo seu alimento através do processo chamado fagocitose, e digerindo-o em seus vacúolos digestivos.' A densidade do seu citoplasma é maior que a da água que o envolve no ambiente, por isso ela tem que realizar periodicamente a osmose, ou seja, equilibrar a quantidade de água dentro do organismo. Para isso, ela utiliza os vacúolos pulsáteis para expulsar a água em excesso. Na realidade, o nome pulsátil é errôneo, pois o que acontece é que o vacúolo se forma cheio de água dentro da célula, se desloca até a membrana celular, e se desfaz lá, jogando a água para fora, e não como se fosse um "coração" batendo freneticamente.

Os protozoários que não possuem organelas locomotoras nem vacúolos contráteis são chamados esporozoários. Todos os esporozoários são parasitas obrigatórios. Porém é preciso lembrar que esses grupos não representam a origem evolutiva dos organismos, pois não são grupos monofiléticos.[1]

A disciplina que estuda os protozoários denomina-se protozoologia.

Habitat

A maioria dos protozoários são de vida livre e aquática podendo ser encontrados na água doce, salobra ou água salgada, levam vida livre também em lugares úmidos rastejando pelo solo ou sobre matéria orgânica em decomposição ou agem como parasitas de diversos organismos, podendo gerar doenças conhecidas por protozooses. A reprodução dos protozoários geralmente é assexual acontecendo por divisão múltipla onde o micro-organismo apenas se divide em cópias dele mesmo, alguns produzem esporos para se disseminarem pelo ambiente, às vezes alguns também apresentam reprodução sexual havendo nítida troca de material genético entre um micro-organismo e outro.

Características gerais

A maioria dos protozoários apresenta um corpo composto por uma única célula, que pode ter 10 µm nos coanoflagelados ou muitos centímetros em alguns dinoflagelados, foraminíferos ou amebas. Esta estrutura corpórea do protozoário é limitada pela membrana celular. A flexibilidade ou rigidez do corpo e de sua forma são super dependentes do citoesqueleto, que está localizado bem abaixo da membrana celular. Logo, o citoesqueleto e a membrana formam o que chamamos de “película”, que é como uma “parede corporal” destes organismos. Filamentos proteicos como a actina, microtúbulos, vesículas como os alvéolos compõem o citoesqueleto.Os protozoários podem apresentar dois tipos de esqueleto: endo e exoesqueleto. As organelas responsáveis pela locomoção do protozoário podem ser os flagelos, os cílios ou ainda extensões fluidas do próprio corpo (os pseudópodes). Alguns destes organismos dependem da fotossíntese, outros se nutrem absorvendo materiais orgânicos e ainda alguns podem digerir partículas alimentares ou presas no interior de vacúolos. Esse alimento que entra no vacúolo através da fagocitose, entra por uma abertura chamada citóstoma. O vacúolo é transferido para o interior, sendo conduzido ao longo da citofaringe (um trato microtubular).

Quando se fala sobre transporte celular, é valido lembrar que a difusão é essencial para o transporte interno nos protozoários. A respiração da maioria desses organismos é aeróbica, que depende da difusão para a tomada de oxigênio e para a liberação de CO2. Entretanto alguns são anaeróbios obrigatórios, especialmente os que vivem em simbiose no trato digestivo dos animais. Já as espécies aquáticas associadas à decomposição de matéria orgânica podem ser anaeróbias facultativas (utilizam o oxigênio quando estiver presente, mas também são capazes de respirar em sua ausência).

Muitos protozoários de água doce realizam osmose para remover o excesso de água e também para ajustar a concentração e a proporção dos íons. Esta água adicional provém dos alimentos. A osmorregulação é feita por um sistema de organelas que bombeia água e íons, chamado complexo vacuolar contrátil.

  • Tamanho:
    • A maioria deles é minúscula, medindo de 0,01 mm a 0,05 mm aproximadamente, sendo que algumas exceções podem medir até 0,5 mm como, por exemplo, os foraminíferos.
  • Nutrição:
    • Os autótrofos fazem fotossíntese e se alimentam como se fossem plantas, outros são heterótrofos e se alimentam comendo diversos alimentos principalmente matéria orgânica em decomposição, folhas mortas, animais mortos, fezes etc. Sua forma de nutrição é muito diferenciada, pois podem ser predadores ou filtradores, herbívoros ou carnívoros, parasitas ou mutualistas mas, a principal forma de alimentação deles é a nutrição saprófita. A digestão é intracelular, por meio de vacúolos digestivos, sendo que o alimento é ingerido ou entra na célula por meio de uma "boca", o citóstoma. A célula desses micro-organismos unicelulares é muito especializada, e cada organela tem uma função vital.
  • Locomoção:
    • O sistema locomotor é bem primitivo com o uso de flagelos, cílios, membranas ondulantes, cirros ou pseudópodes. Há um sistema hidrostático, constituído de vacúolos pulsáteis que eliminam o excesso de água que entra na célula por osmose nos protozoários dulcícolas, estabelecendo assim o equilíbrio osmótico. O citoesqueleto também é especializado para manter a forma da célula, emissão de pseudópodes, locomoção, movimentação de vacúolos digestivos, entre outras funções necessárias. Esporozoítas não possuem estruturas locomotoras, são levados pelas correntezas de água, pelo vento mas são levados principalmente através de animais vetores (pulgas, mosquitos, moscas, baratas, carrapatos etc.) que se contaminam com esses protozoários parasitas e os disseminam a outros diversos seres vivos hospedeiros que adoecem quando são atacados por esses parasitas.
  • Sustentação:
    • Algumas espécies possuem endoesqueleto enquanto outras possuem exoesqueleto geralmente são carapaças de diversas formas.
  • Ecologia:
    • Os protozoários servem como indicadores da qualidade do ambiente, sendo que em águas poluídas por resíduos industriais normalmente não aparecem muitos protozoários enquanto que em águas e solos onde exista matéria orgânica em decomposição eles aparecem em abundância fazendo a decomposição de fezes e qualquer matéria orgânica morta e com isso colaborando com a limpeza do meio ambiente, a presença de muitos protozoários indica que aquele ambiente está ecologicamente saudável.

História dos protozoários

  • Antigamente referia-se ao Filo dos Protozoários. Atualmente o termo protozoário tem sido empregado como uma designação coletiva, sem valor taxonômico. Os antigos Subfilos passaram a ser os atuais Filos.
  • Os Protozoários foram classificados por Goldfuss em 1818 como um filo, Filo Protozoa pertencente ao Reino Animal. Goldfuss descreveu os protozoários como sendo micro-organismos unicelulares heterotróficos, semelhantes a animais, o antigo Reino Protozoa (do grego Proto que em português significa primeiro) e (Zoa ouzoo que em português significa animal ou animais) portanto o termo protozoário "em português" significa literalmente "os primeiros animais". Com a nova classificação dos protozoários os antigos Subfilos: Subfilo Plasmodroma e o Subfilo Ciliophora, passaram a ser os atuais Filos dos protozoários que agora estão classificados dentro do Reino Protista. A classificação dos protozoários é feita com base nas estruturas de locomoção que apresentam e devido a muitas semelhanças com as algas unicelulares que antigamente estavam classificadas em "Divisões da Botânica" mas que atualmente também passaram a ser divisões de algas unicelulares incluídas no Reino Protista junto aos filos dos protozoários. Esses micro-organismos apresentam características mistas tanto de animais quanto de vegetais e por isso foram todos eles reunidos e incluídos no Reino Protista. Mantemos o uso dos termos "Filos para protozoários" e "Divisões para algas unicelulares" da mesma forma como estavam classificados antes, na botânica e na zoologia.
    • Thomas Cavalier-Smith propôs o Reino Chromista, uma filosofia científica, entretanto ainda não esclareceu muitas linhas diferentes de protistas cujas relações não são compreendidas por este sistema de classificação que ele sugeriu. Os cladistas consideram os vários clades de Protistas como subgrupos diretos dos Eukaryotes, com a admissão de que não conhecem ainda o suficiente sobre eles para arranjá-los em uma hierarquia. Estes vários clades são listados na árvore evolucionária nessa tabela abaixo, denominada classificação Eukaryota.

Filos de protozoários

    • Filo A. Plasmodroma;
    • Filo B. Ciliophora.

Filo A. Plasmodroma

A Classe Sarcodina (Rhizopoda) é representada pelos protozoários que apresentam pseudópodos para se locomoverem e para capturarem alimentos, podem apresentar esqueleto interno ou externo, a maioria é de vida livre mas, alguns são parasitas.

Classe 1. Mastigophora

Subclasse 1. Phytomastigina
  • Ordem 1: Chrysomonadina
  • Ordem 2. Cryptomonadina
  • Ordem 3. Phytomonadina
  • Ordem 4. Euglenoidina
  • Ordem 5. Chloromonadina
  • Ordem 6. Dinoflagellata
Subclasses 2
  • Ordem 1. Choanoflagellina
  • Ordem 2. Rhizomastigina
  • Ordem 3. Protomonadina
  • Ordem 4. Retortamonadina
  • Ordem 5. Diplomonadina
  • Ordem 6. Oxymonadina
  • Ordem 7. Trichomonadina
  • Ordem 8. Hypermastigina

Classe 2. Opalinata (rotociliata)

  • Ordem 1. Opalinida

Classe 3. Sarcodina (Rhizopoda)

Subclasse 1. Rhizopoda
    • Ordem 1: Amoebina
    • Ordem 2: Testacea
    • Ordem 3: Gromiina
    • Ordem 4: Foraminifera
    • Ordem 5: Mycetozoa
    • Ordem 6: Labyrinthulina
Subclasse 2. Piroplasmea
    • Ordem 1: Piroplasmida
  • Subclasse 3 Actinopoda
    • Ordem 1: Radiolaria
    • Ordem 2: Acantharia
    • Ordem 3: Heliozona
    • Ordem 4: Proteomyxa

Classe 4. Sporozoa

Subclasse 1. Telosporidia
  • Ordem 1. Gregarinida
  • Ordem 2. Coccidia
  • Ordem 3. Haemosporidia
Subclasse 2. Acnidosporidia
  • Ordem 1. Haplosporidia
  • Ordem 2. Sarcosporidia
Subclasse 3. Cnidosporidia
  • Ordem 1. Myxosporidia
  • Ordem 2. Actinomyxidia
  • Ordem 3. Microsporidia
  • Ordem 4. Helicosporidia

Filo B. Ciliophora

O Filo Ciliophora contém apenas a Classe Ciliata mas esta se divide em duas Subclasses: Holotricha e Spirotricha. Os ciliados são protozoários que apresentam cílios ou tentáculos sugadores pelo menos em um estágio de seu ciclo vital, possuem dois tipos de núcleos. Ciliados reproduzem assexuadamente, por vários tipos de fissão.

 src=
Balanditium, protozoário ciliado.

Classe Ciliata

Subclasse 1: Holotricha
  • Ordem 1: Gymnostomatida
    • Ordem 2: Trichostomatida
    • Ordem 3: Chonotrichida
    • Ordem 4: Suctorida
    • Ordem 5: Apostomatida
    • Ordem 6: Astomatida
    • Ordem 7: Hymenostomatida
    • Ordem 8: Thigmotrichida
    • Ordem 9: Peritrichida

Subclasse 2: Spirotricha

    • Ordem 1: Heterotrichida
    • Ordem 2: Oligotrichida
    • Ordem 3: Tintinnida
    • Ordem 4: Entodinomorphida
    • Ordem 5: Odontostomatida
    • Ordem 6: Hypotrichida

Ver também

Referências

  1. a b "BRUSCA, Richard C. & BRUSCA, Gary J." Invertebrados. Capítulo 5. 2ª Edição. Rio de Janeiro: Editora Guanabara Koogan, 2003. ISBN 978-85-277-1258-3.
  • Zoologia Geral por Tracy I. Storer e Robert L. Usinger; tradução de Cláudio Gilberto; Froehlich, Diva Diniz Corrêa e Erika Schlens. Brasil - SP - Companhia Editora Nacional, 2ª edição 1976.
  • Botânica: Introdução à Taxonomia Vegetal por Aylthon Brandão Joly; Brasil - SP - Companhia Editora Nacional, 3ª edição 1976.

Ligações externas

Wikispecies
O Wikispecies tem informações sobre: Protozoário
Eukaryota Bikonta AH/SAR AH Archaeplastida, ou Plantae sensu lato Hacrobia, ou Chromalveolata não-SAR SAR Halvaria Stramenopiles,
ou Heterokonta Alveolata Rhizaria Excavata Apusozoa Unikonta Amoebozoa Opisthokonta Holozoa Mesomycetozoea Filozoa Filasterea Choanoflagellatea Metazoa,
ou "Animalia"
Holomycota Fungi Nucleariida Incertae sedis Fontes: Adl et al. (2005), Adl et al. (2012), Cavalier-Smith (2008).


 title=
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autores e editores de Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia PT

Protozoário: Brief Summary ( Portuguese )

provided by wikipedia PT

Protozoários ou Protozoa (do latim proto "primeiro" e zoon "animal") são microorganismos eucarióticos geralmente unicelulares e heterotróficos (não possui a capacidade de produzir seu próprio alimento, e por isso se alimenta de seres vivos). Sua classificação é controversa, pois inclui diversos seres semelhantes que não possuem relação evolutiva, sendo assim um grupo polifilético (grupo que não inclui o ancestral comum de todos os indivíduos) que une diferentes tipos de organismos microscópicos que não se encaixam no reino Metazoa. Segundo Brusca & Brusca, protozoários são os seres eucariontes que não apresentam nível de organização tecidual como as plantas e os animais e não passam pelo processo de formação dos folhetos embrionários que ocorre nesses grupos. Fazem parte do reino Protista, junto com as algas unicelulares crisófitas, euglenófitas e pirrófitas de acordo com suas semelhanças mais evidentes.

Os protozoários são classicamente divididos em quatro grupos de acordo com o seu meio de locomoção.

Os ciliados se locomovem na água através do batimento de cílios numerosos e curtos e aparece geralmente em água doce e salgada, e onde existe matéria vegetal em decomposição. Eles executam também outro tipo de reprodução, chamado de conjugação (sexuada), onde uma célula transmite material genético para outra célula, ocasionando uma variabilidade genética, o que é essencial para qualquer tipo de ser vivo. Depois da conjugação, as células realizam a reprodução assexuada.

Os flagelados utilizam o movimento de um único e longo flagelo, são de vida livre e muitos deles são parasitas de seres humanos.

Os rizópodos utilizam pseudópodos ("falsos pés"), moldando a forma do seu próprio corpo para se locomover; é o grupo onde é encontrada a Ameba, que usa muitos pseudópodes para locomoção. A ameba é um ótimo exemplo de protozoário, obtendo seu alimento através do processo chamado fagocitose, e digerindo-o em seus vacúolos digestivos.' A densidade do seu citoplasma é maior que a da água que o envolve no ambiente, por isso ela tem que realizar periodicamente a osmose, ou seja, equilibrar a quantidade de água dentro do organismo. Para isso, ela utiliza os vacúolos pulsáteis para expulsar a água em excesso. Na realidade, o nome pulsátil é errôneo, pois o que acontece é que o vacúolo se forma cheio de água dentro da célula, se desloca até a membrana celular, e se desfaz lá, jogando a água para fora, e não como se fosse um "coração" batendo freneticamente.

Os protozoários que não possuem organelas locomotoras nem vacúolos contráteis são chamados esporozoários. Todos os esporozoários são parasitas obrigatórios. Porém é preciso lembrar que esses grupos não representam a origem evolutiva dos organismos, pois não são grupos monofiléticos.

A disciplina que estuda os protozoários denomina-se protozoologia.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autores e editores de Wikipedia
original
visit source
partner site
wikipedia PT

Protozoar ( Romanian; Moldavian; Moldovan )

provided by wikipedia RO
 src=
Giardia muris, un protozoar flagelat

Protozoarele (din greacă πρωτόζωο[ν], protózoo - primul animal; "protos"-primul, "zoon"-animal) sunt cele mai simple organisme eucariote. Sunt unicelulare, ele fiind cuprinse în regnul Protista. Sunt monoenergide sau polienergide. Pot fi solitare sau coloniale. Când sunt coloniale uneori pot exista în colonie indivizi specializați pentru o anumită funcție. Aceștia pot acționa în interdependență, colonia acționând ca un întreg. Acest tip de colonie poarta denumirea de „colonie individ”[1]. Celula reprezintă individul și realizează toate funcțiile.

Istoricul cercetărilor

Protozoarele au fost descoperite de căre A. Leeuwenhoeck în 1674. [1]

Caracteristici generale

Mărime

Marea majoritate au dimensiuni microscopice. Dimensiunile variază între 10-20 µ. Unele pot fi chiar vizibile cu ochiul liber, așa cum este de exemplu specia Amoeba proteus care poate ajunge până la 500 µ. Alte specii pot avea până la 3 mm cum este Spirostomum ambiguum sau chiar 6 cm Collozoum sp. Există și protozoare mult mai mari cum ar fi numuliții. Aceștia ating dimensiunile cele mai mari din cadrul protozoarelor. Astfel Neusina agassizi ajunge până la 19 cm diametru.

Cele mai mici protozoare sunt leishmaniile și sporozoarele. Astfel sporozoarul Theileria parva are doar 1-2,5 µ.[1]

Organizare

Organisme unicelulare, protozoarele au corpul format dint-o singură celulă care este formată din plasmalemă la exterior, citoplasmă la interior, unul sau mai multe nuclee

Plasmalema

Plasmalema este formată din macromoleculele stratului superficial al citoplasmei. Aceste macromolecule sunt orientate mai mult sau mai puțin perpendicular pe suprafața celulei. Grosimea acestei plasmaleme variază. Astfel la amibă ea are câteva sute de Å [1].

Citoplasma

Aspectul fizic. Are o refringență mai mare decît a apei și o structură coloidală. Citoplasma prin această structură coloidală permite trecerea între gel și sol.

Caracteristici biologice

Hrănirea

Ele se hrănesc în principal cu substanțe organice sau cu alge unicelulare, sunt deci organisme heterotrofe, dar unele grupe (de exemplu euglenele) în prezența luminii se hrănesc prin fotosinteză, deci autotrof.Acestea se hrănesc în timpul nopții cu substanțe organice din apă,fiind mixtotrofe (se hranesc si cu alge si cu substanțe organice) . Digestia se realizează cu ajutorul vacuolelor digestive.

Respirația

In citoplasma au loc arderi, in urma cărora rezultă energia necesară vietii si a dioxidului de carbon, care este eliminat tot prin membrana celulei.

Circulația

Protozoarele, fiind foarte mici, nu au inimă și vase de sânge, așa că nu se realizează circulația.

Excreția

Se realizează cu ajutorul vacuolelor contractile sau pulsatile.

Reproducerea

Se realizează prin diviziune (longitudinală sau transversală).

se inmulteste:

1.asexuat: -diviziune binara (longitudionala si transvensala)

- diviziune multipla (plasmolidiu)

- inmugurire (externa si interna)

2. sexuat: -copulatie (izogama si anizogama)

- conjugare

Locomoția

Locomoția protozoarelor se realizează cu ajutorul organitelor specializate, cum ar fi flagelul la flegelate (de ex. euglena) sau cilii la ciliate (de ex. parameciul). Amiba se deplasează cu ajutorul pseudopodelor (picioare false) .

Mediu de viață

Protozoarele sunt foarte numeroase, adaptate la cele mai variate medii și moduri de viață. Foarte multe sunt acvatice iar unele sunt edafice (traiesc in sol).

Importanță

Protozoarele sunt importante în studiul teoretic pentru că ele fac legătura dintre plante și animale. Unele din consecințele practice ale existenței lor într-un ecosistem sunt: curăță mediile acvatice în care trăiesc și reprezintă hrană pentru alte animale.

Grupe ecologice de protozoare

  1. Protozoare libere
  2. Protozoare simbionte
  3. Protozoare comensale (potențial parazite)
  4. Protozoare parazite

Protozoarele pot exista sub doua forme:

  1. vegetativă – în condiții favorabile de mediu, aceasta fiind și forma sub care se hrănește și se înmulțește;
  2. chistică – în condiții nefavorabile, asigurându-și doar supraviețuirea.

Forma vegetativă a protozoarelor este numită „Trophozoit.” Din cele 40.000 de specii cunoscute de protozoare cunoscute ca. 8.000 sunt parazite din care 70 parazitează pe om și numai 40 din ele sunt patogene.

Dintre protozoare, putem aminti specii ca Paramecium caudatum, Epidinium sp. Ophryoscolex sp.

  1. ex: Epidinium sp. și Ophryoscolex sp. (INFUZOR)
    1. biotop: Prestomacele rumegătoarelor (rumen, rețea, foios).
    2. hrănire și relații trofice: Acești infuzori se hrănesc cu conținut rumenal.
    3. morfologie și organizare: Au forme și dimensiuni variate, microscopice, adesea fără cili sau cu foarte puțini (mai lungi în anumite zone ex: zona adorală- ad=langa). Peretele corpului este întărit de o "carapace" cuticulară.
    4. importanța: Infuzorii participă la digestia celulozei prin sinteza enzimei numită celulază. După moartea lor, sunt preluați în intestin și sunt absorbiți ca sursă de vitamine (complex B).

Clasificare

Note

  1. ^ a b c d Firă Valeria, Năstăsescu Maria Zoologia nevertebratelor Editura Didactică și Pedagogică, București, 1977

Vezi și

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autori și editori
original
visit source
partner site
wikipedia RO

Protozoar: Brief Summary ( Romanian; Moldavian; Moldovan )

provided by wikipedia RO
 src= Blepharisma japonicum, un protozoar ciliat  src= Giardia muris, un protozoar flagelat  src= Paramecium aurelia

Protozoarele (din greacă πρωτόζωο[ν], protózoo - primul animal; "protos"-primul, "zoon"-animal) sunt cele mai simple organisme eucariote. Sunt unicelulare, ele fiind cuprinse în regnul Protista. Sunt monoenergide sau polienergide. Pot fi solitare sau coloniale. Când sunt coloniale uneori pot exista în colonie indivizi specializați pentru o anumită funcție. Aceștia pot acționa în interdependență, colonia acționând ca un întreg. Acest tip de colonie poarta denumirea de „colonie individ”. Celula reprezintă individul și realizează toate funcțiile.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia autori și editori
original
visit source
partner site
wikipedia RO

Prvoky ( Slovak )

provided by wikipedia SK

Prvoky (iné názvy: protozoá [1], jednobunkovce[2], jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkové[2]; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medzi Protista.

Charakteristika

Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých (Gonium, Pandorina), ale i kolónie diferencovaných buniek (Volvox), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmani.Vo vnútri tela má cytoplazmu.

História

Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopu Anton van Leeuwenhoekom (v roku:1675). V 18. storočí boli nazývané animacula infusoria – „zvieratká z nálevov“. Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi ako sú oči, ústa so zubami, atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.

Dnes poznáme niečo vyše 20 000 druhov napr.Črievička čierna, z čoho voľne vo vode žije asi 15 000 druhov napr.Črievička stopová, 10 000 z toho v moriach napr.Črievička vavrincová.Asi 5 000 druhov sú symbionty, komenzály, no väčšinou parazity Parazotnica vel'ká. Systém prvokov je zložitý a sčasti ešte nedotvorený.

Zloženie

Bunka obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov! Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich:

  • cytoplazmatická membrána – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká (Sarcodina), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiá Apicomplexa) alebo dokonca trojitá (Gregarina). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula (Opalinida, Ciliophora). U mnohých skupín produkuje schránku;
  • cytoplazma – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky (Ciliophora, väčšina Sarcodina), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené (Lobosia);
  • jadro (nukleus) je najdôležitejšou organelou. Obsahuje DNA a v ňom dochádza i k syntéze RNA. Môže byť jedno (väčšina prvokov), alebo dve (makronukleus a mikronukleus u Ciliophora), alebo pozorujeme viac nediferencovaných jadier (Opalinata, viaceré Sarcodina);
  • mitochondrie – dvojvrstvové membranózne organely, ktoré poskytujú energiu pre životné pochody v bunke. U krvných parazitov môžu atrofovať (glukóza a ďalšie živiny sú v nadbytku);
  • Golgiho aparát – tubulózna organela, zabezpečuje sekrečnú činnosť bunky. U rastlinných bičíkovcov sa tradične nazýva diktyozóm;
  • fagozóm, potravná vakuola, vzniká vliačením bunkovej membrány do cytoplazmy. Splýva s lyzozómom, s mechúrikom naplneným tráviacimi enzýmami, čo umožňuje typické intracelulárne trávenie;
  • pulzujúce (kontraktilné) vakuoly – vylučujú nadbytočnú vodu, regulujú teda osmotický tlak v bunke;
  • mikrotubuly – majú oporno-pohybovú funkciu. Sú základom bičíkov a bŕv a podieľajú sa i na stavbe pelikuly a mitotického vretienka.

Pohyb

Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byť améboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi! Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoré Zoomastigophorea). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty – cirry alebo membranely.

Príjem potravy

Príjem potravy sa uskutočňuje:

  • difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky);
  • endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o
  • príjme potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné.

  • Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch:
    • binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora), šikmom (typické pre skupiny s pevnejším povrchom) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria);
    • polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa).
  • Pohlavné rozmnožovanie – Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty:
    • gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa);
    • gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie je konjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince;
    • autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).

Taxonomický systém

Systém v slovenskej wikipédii

Podrobnosti pozri pod: Systém živých organizmov

Prvoky tvoria ríšu z domény eukaryoty. Delia sa takto:

Systém podľa tohto zdroja, 2004

Toto je príklad úplného a typického moderného delenia prvokov (uvedené je delenie najvyšších úrovní).

Poznámka:Kríž znamená „vyhynutý“

(*) Rod Giardia + retordomonády + diplomonády + kmeň (dole nadtrieda) Parabasalia tvorili donedávna skupinu „praprvoky“ (Archaezoa) ešte v: Cavalier-Smith, 2002.

Iné delenia

Hlavný článok:Systém živých organizmov

V tradičných slovenských systémoch sa označovali ako jednobunkovce a boli zaradené pod živočíchy (ako podríša). Živočíchy vtedy zahŕňali tak dnešné „živočíchy“ (vtedy „mnohobunkovce“), ako aj jednobunkovce/prvoky. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

V systémoch, ktoré používajú ríšu „Protista“, čo je dnes už veľmi zriedkavé, tvoria prvoky podríšu (a podobne) tejto ríše.

V najnovších svetových systémoch je táto skupina naopak úplne rozpustená a nahradená početnými menšími skupinami. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prvoky
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Prvoky

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autori a editori Wikipédie
original
visit source
partner site
wikipedia SK

Prvoky: Brief Summary ( Slovak )

provided by wikipedia SK

Prvoky (iné názvy: protozoá , jednobunkovce, jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkové; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medzi Protista.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Autori a editori Wikipédie
original
visit source
partner site
wikipedia SK

Praživali ( Spanish; Castilian )

provided by wikipedia SL

Praživali (znanstveno ime Protozoa) so evkarionti (enocelične živali). Večina je mikroskopsko majhnih, nekatere so vidne s prostim očesom. Prostoživeče praživali se prehranjujejo z razpadajočimi organskimi snovmi ali pa so plenilci drugih praživali. Parazitske praživali povzročajo težke bolezni (malarija, spalna bolezen). Soživke (simbionti) pa so v prebavilu prežvekovalcev, kjer skupaj z bakterijami razgrajujejo celulozo. Živijo v morjih, celinskih vodah, v vlažni prsti ali telesnih tekočinah gostiteljev. Neugodne življenjske razmere (npr. izsušitev) preživijo kot ciste, mirujoče tvorbe s trdnim ovojčkom. Razmnožujejo se s preprosto delitvijo.

Delitev

Delimo jih glede na gibalne organele. Premikajo se lahko z bički, migetalkami ali panožicami:

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Avtorji in uredniki Wikipedije
original
visit source
partner site
wikipedia SL

Praživali: Brief Summary ( Spanish; Castilian )

provided by wikipedia SL

Praživali (znanstveno ime Protozoa) so evkarionti (enocelične živali). Večina je mikroskopsko majhnih, nekatere so vidne s prostim očesom. Prostoživeče praživali se prehranjujejo z razpadajočimi organskimi snovmi ali pa so plenilci drugih praživali. Parazitske praživali povzročajo težke bolezni (malarija, spalna bolezen). Soživke (simbionti) pa so v prebavilu prežvekovalcev, kjer skupaj z bakterijami razgrajujejo celulozo. Živijo v morjih, celinskih vodah, v vlažni prsti ali telesnih tekočinah gostiteljev. Neugodne življenjske razmere (npr. izsušitev) preživijo kot ciste, mirujoče tvorbe s trdnim ovojčkom. Razmnožujejo se s preprosto delitvijo.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Avtorji in uredniki Wikipedije
original
visit source
partner site
wikipedia SL

Protozoer ( Swedish )

provided by wikipedia SV

Protozoer (Protozoa) är ett samlingsnamn för diverse olika encelliga eukaryota organismer, som uppvisar egenskaper som normalt förknippas med djur – exempelvis rörlighet och avsaknad av fotosyntes. Ett äldre namn på protozoer är urdjur eftersom man tidigare ansåg att dessa var de första djuren som uppstod på jorden. Modern forskning har dock visat att protozoerna är en parafyletisk grupp av organismer som inte har så mycket med varandra att göra. Detta innebär bland annat att de äkta djuren är närmare släkt med svampar än vad de är släkt med vissa protozoer.[1] I modern systematik återfinns protozoerna spridda över de eukaryotiska supergrupperna.[1]

Protozoer är mycket vanliga både i akvatiska och terrestra miljöer. Traditionellt delas protozoerna upp i grupper baserade på morfologi – hur de ser ut: ciliater, flagellater och amöbor.[2] Protozoer kännetecknas av att de är heterotrofer, de får sin näring från organiskt material, till skillnad från alger som har fotosyntes. Många protozoer lever av andra mikroorganismer, t.ex. bakterier eller svampar. Det finns också protozoer som lever på dött organiskt material och andra lever som parasiter på andra organismer.[3]

Både fylogenetiskt och ekologiskt är det svårt att avgränsa protozoerna från andra protister. Till exempel har vissa arter både kloroplaster och fagotrofi vilket gör det svårt att göra en klar skillnad mellan protozoer och alger.[4] Därför har det vidare begreppet protister allt mer kommit att ersätta protozoer.[5] Istället för protozoer används ofta ”heterotrofa protister”.

Egenskaper

Protozoers cellkropp begränsas utåt av ett membran, som omsluter cytoplasman och de organeller, som motsvarar de högre djurens organ. Hos vissa grupper finns ett yttre skelett, bildat genom utfällning av bl. a. kalcium eller kisel. Ibland möter även inre skelettbildningar, t. ex. hos radiolarer. Amöborna har tillfälliga utskott hos cellen, så kallade pseudopodier, med vilkas hjälp de tar upp föda och förflyttar sig. Andra protozoer har permanenta utskott, så kallade gisseltrådar (flageller), vanligen en eller två, ibland flera, eller cilier, som är kortare än flagellerna och ofta ordnade i regelbundna rader.[6] Många protozoer bildar motståndskraftiga cystor när miljöförhållanden är ogynnsamma som vid torka eller brist på föda.[2]

Protozoer fortplantar sig antingen på könlös väg, vanligen genom att kärna och cytoplasma delar sig i två dotterceller, eller könligt genom en sammansmältning av kärnor från två olika moderdjur, i regel följd av delning. Protozoer är vanligen solitära, men kolonibildande former förekommer.[6]

Historia

Ordet "protozoa" myntades år 1818 av zoologen Georg August Goldfuss, som den grekiska motsvarigheten till tyska Urtiere, vilket betyder "primitivt, eller uråldrigt djur".[7]

Källor

  1. ^ [a b] Adl, Sina M.; Simpson, Alastair G. B.; Lane, Christopher E. (2012). ”The Revised Classification of Eukaryotes” (på en). Journal of Eukaryotic Microbiology 59 (5): sid. 429–514. doi:10.1111/j.1550-7408.2012.00644.x. ISSN 1550-7408. http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1550-7408.2012.00644.x/abstract.
  2. ^ [a b] Marianne Clarholm, Michael Bonkowski, och Bryan Griffiths (2006). ”Protozoa and other protista in soil”. Modern Soil Microbiology (2:a upplagan). CRC Press. https://www.worldcat.org/oclc/908077466. Läst 11 december 2016
  3. ^ Coûteaux, Marie-Madeleine; F. Darbyshire, John. ”Functional diversity amongst soil protozoa”. Applied Soil Ecology 10 (3): sid. 229–237. doi:10.1016/S0929-1393(98)00122-X. http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S092913939800122X. Läst 11 december 2016.
  4. ^ Caron, David A.. Protistan Community Structure. sid. 454–468. doi:10.1128/9781555815882.ch37. http://www.asmscience.org/content/book/10.1128/9781555815882.ch37
  5. ^ Adl, Sina M.; Habura, Andrea; Eglit, Yana. ”Amplification primers of SSU rDNA for soil protists”. Soil Biology and Biochemistry 69: sid. 328–342. doi:10.1016/j.soilbio.2013.10.024. http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0038071713003684. Läst 11 december 2016.
  6. ^ [a b] Bra Böckers lexikon, 1979.
  7. ^ Goldfuss, Georg August (1820). Handbuch der Zoologie. Nuremberg: J. L. Shrag sid. 11-16
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia författare och redaktörer
original
visit source
partner site
wikipedia SV

Protozoer: Brief Summary ( Swedish )

provided by wikipedia SV

Protozoer (Protozoa) är ett samlingsnamn för diverse olika encelliga eukaryota organismer, som uppvisar egenskaper som normalt förknippas med djur – exempelvis rörlighet och avsaknad av fotosyntes. Ett äldre namn på protozoer är urdjur eftersom man tidigare ansåg att dessa var de första djuren som uppstod på jorden. Modern forskning har dock visat att protozoerna är en parafyletisk grupp av organismer som inte har så mycket med varandra att göra. Detta innebär bland annat att de äkta djuren är närmare släkt med svampar än vad de är släkt med vissa protozoer. I modern systematik återfinns protozoerna spridda över de eukaryotiska supergrupperna.

Protozoer är mycket vanliga både i akvatiska och terrestra miljöer. Traditionellt delas protozoerna upp i grupper baserade på morfologi – hur de ser ut: ciliater, flagellater och amöbor. Protozoer kännetecknas av att de är heterotrofer, de får sin näring från organiskt material, till skillnad från alger som har fotosyntes. Många protozoer lever av andra mikroorganismer, t.ex. bakterier eller svampar. Det finns också protozoer som lever på dött organiskt material och andra lever som parasiter på andra organismer.

Både fylogenetiskt och ekologiskt är det svårt att avgränsa protozoerna från andra protister. Till exempel har vissa arter både kloroplaster och fagotrofi vilket gör det svårt att göra en klar skillnad mellan protozoer och alger. Därför har det vidare begreppet protister allt mer kommit att ersätta protozoer. Istället för protozoer används ofta ”heterotrofa protister”.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia författare och redaktörer
original
visit source
partner site
wikipedia SV

Protozoa ( Turkish )

provided by wikipedia TR

Protozoa (Yun. protos πρῶτος ilk, zoia ζωα hayvanlar[1]) ya da tek hücreliler, genellikle mikroskobik, bir hücreli ve ökaryotik canlıları içeren bir Protista alt âlemidir.

Tek hücreli olmalarına rağmen, çok hücrelilerde görülen yaşamsal işlevlerin birçoğunu yapabilirler. Bu nedenle eski zamanlarda vücut maddesi hücrelere ayrılmamış hayvanlar olarak kabul edilmiş ve "Hücresizler" adıyla anılmıştır.

Sitoplazmalarında bulunan özelleşmiş yapılara "organel" denilmekte; hareket, sindirim, boşaltım gibi hayatsal faaliyetlerini bunlarla sağlamaktadırlar. Çoğu bir çekirdekli, (monoenergid), bir kısmı da her zaman çok çekirdek taşıyan (polienergid) canlılardır. Bazıları ise yaşamlarının belli bir kısmında çok çekirdek taşırlar. Organel olarak çekirdek, endoplazmik retikulum, ribozom, golgi aygıtı, mitokondri, lizozom, peroksizom, mikrotübüller ve filamentler bulundurular. Hareket organelleri olarak yalancıayaklar, kamçılar, siller, sirler ve tentaküller görülür. Beslenme şekillerinde ototrof, çürükçül, parazit, kommensal, miksotrof ya da heterotrof beslenme görülür. Boşaltımda en belirgin özelliklerinden biri, ritmik olarak şişen ve küçülen vurgan (kontraktil) kofulların bulunmasıdır. Birçok denizel türde ve parazitlerde bu vurgan kofullar görülmez. Çoğalmalarında, eşeysiz olarak; boyuna bölünme, çoğa bölünme, enine bölünme, zırh oluşturduktan sonra ikiye bölünme, hücre dışı tomurcuk oluşturma ve hücre içi tomurcuk oluşturma görülür. Eşeyli çoğalmalarında; kaynaşma (hologami), merogami ve konjugasyon görülür. Tek olarak ya da koloni şeklinde yaşayan tek hücreli canlılardır. Bugüne kadar 60.000 kadar türü tanımlanmış ve bunların yaklaşık 1/4'ü parazit olarak bilinir.

Sınıflandırılmaları

Bu grupta bulunan canlıların birçoğunun hem hayvan hem de bitki özelliği göstermeleri nedeniyle bakteriler ve küf mantarlarını ayrı bir grup içinde incelenmiş, bu gruba "Heterojen Protista" denilmiştir. Fakat bugün birçok bilim adamı Protozoa'yı ayrı bir grup olarak alıp, 4-5 sınıf altında incelemeyi uygun bulur. Yine de, bugüne kadar tartışmasız kabul edilen bir sistem kurulamamıştır. Akrabalık ilişkileri olmadan, hareket sistemlerine göre yapılan sınıflandırma şöyledir:

Ayrıca bakınız

Wikispecies-logo.svg
Wikispecies'te konuyla ilgili sayfa mevcuttur:

Kaynakça

  1. ^ Online Etymology Dictionary Protozoa maddesi.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia yazarları ve editörleri
original
visit source
partner site
wikipedia TR

Protozoa: Brief Summary ( Turkish )

provided by wikipedia TR

Protozoa (Yun. protos πρῶτος ilk, zoia ζωα hayvanlar) ya da tek hücreliler, genellikle mikroskobik, bir hücreli ve ökaryotik canlıları içeren bir Protista alt âlemidir.

Tek hücreli olmalarına rağmen, çok hücrelilerde görülen yaşamsal işlevlerin birçoğunu yapabilirler. Bu nedenle eski zamanlarda vücut maddesi hücrelere ayrılmamış hayvanlar olarak kabul edilmiş ve "Hücresizler" adıyla anılmıştır.

Sitoplazmalarında bulunan özelleşmiş yapılara "organel" denilmekte; hareket, sindirim, boşaltım gibi hayatsal faaliyetlerini bunlarla sağlamaktadırlar. Çoğu bir çekirdekli, (monoenergid), bir kısmı da her zaman çok çekirdek taşıyan (polienergid) canlılardır. Bazıları ise yaşamlarının belli bir kısmında çok çekirdek taşırlar. Organel olarak çekirdek, endoplazmik retikulum, ribozom, golgi aygıtı, mitokondri, lizozom, peroksizom, mikrotübüller ve filamentler bulundurular. Hareket organelleri olarak yalancıayaklar, kamçılar, siller, sirler ve tentaküller görülür. Beslenme şekillerinde ototrof, çürükçül, parazit, kommensal, miksotrof ya da heterotrof beslenme görülür. Boşaltımda en belirgin özelliklerinden biri, ritmik olarak şişen ve küçülen vurgan (kontraktil) kofulların bulunmasıdır. Birçok denizel türde ve parazitlerde bu vurgan kofullar görülmez. Çoğalmalarında, eşeysiz olarak; boyuna bölünme, çoğa bölünme, enine bölünme, zırh oluşturduktan sonra ikiye bölünme, hücre dışı tomurcuk oluşturma ve hücre içi tomurcuk oluşturma görülür. Eşeyli çoğalmalarında; kaynaşma (hologami), merogami ve konjugasyon görülür. Tek olarak ya da koloni şeklinde yaşayan tek hücreli canlılardır. Bugüne kadar 60.000 kadar türü tanımlanmış ve bunların yaklaşık 1/4'ü parazit olarak bilinir.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia yazarları ve editörleri
original
visit source
partner site
wikipedia TR

Найпростіші ( Ukrainian )

provided by wikipedia UK

Відкриття й дослідження

Відкриття найпростіших тварин тісно пов'язане з винайденням і вдосконаленням мікроскопа в XVII столітті голландцем з міста Делфт Антоні ван Левенгуком, який випадково виявив у краплі річкової води безліч різноманітних живих істот. 1673 року Левенгук повідомив Лондонське королівське товариство про відкритих ним «малесеньких звіряток»[1].

Найпростіших вивчає наука протозоологія.

Анатомія

Протозоа, як правило, мають розмір близько 2-200 мікрометрів; такі форми добре видно у світловий мікроскоп[2]. Деякі поодинокі і колоніальні види (великі інфузорії, радіолярії та інші) можуть досягати й кількох мм і добре видні неозброєним оком. Найбільші найпростіші зустрічаються серед морських черепашкових корененіжок: батисифон завдовжки 5 см, черепашки викопних нумулітів діаметром до 6 см, глибоководні ксенофіофори до 20 см[2][1]. Втім, усіх перерахованих організмів не завжди відносять до Protozoa[3]. Найдрібніші найпростіші (токсоплазми і піроплазміди) мають розміри 1-2 мкм.

Представники типу найпростіших мають складну морфо-функціональну організацію. Протоплазма складається з цитоплазми і ядра (іноді кількох) типової будови. В цитоплазмі містяться органоїди: рецептори дотику, рівноваги, світлочутливі, нападу та захисту (трихоцисти, кнідоцисти). Тіло більшості вкрите плазматичною мембраною — плазмалемою. У багатьох (джгутикові, інфузорії) є ще й еластична оболонка — пелікула. Деякі найпростіші мають внутрішній або зовнішній скелет (раковини, вирости). Рухаються найпростіші за допомогою тимчасових випинів протоплазми — псевдоподій (ніби-ніжок) або постійних цитоплазматичних утворів — джгутиків, війок тощо[2][1]. Лінійна швидкість пересування у різних видів досить різниться: 100 мкм/год у діатомової водорості Phaeodactylum tricornutum, 30 см/год у евглени Euglena gracilis, 1,17 м/год у динофлагеляти Gyrodinium dorsum[4].

Фізіологія

За характером живлення найпростіші — гетеротрофи (лише деякі представники джгутикових — автотрофи), живляться бактеріями, одноклітинними водоростями, іншими найпростішими, детритом. Як хижаки вони живляться одноклітинними або нитчастими водоростями, мікроскопічними грибами, іншими видами протозоа, а як мікрофагибактеріями і детритом. Протозоа контролюють бактерійні популяції і регулюють їх біомасу. Протозоа можуть споживати їжу шляхом ендоцитозу — наприклад, амеби оточують їжу псевдоподіями і заковтують її.

Тверда пожива надходить у тіло найпростіших через будь-яку ділянку поверхні або через клітинний рот (цитостом), перетравлюється їжа в порожнині травної вакуолі. Виділення та газообмін здійснюються за допомогою пульсуючих вакуолей (скорочується кожні 5-8 хвилин) або через цитоплазматичні мембрани. Їжа перетравлюється досить тривалий час 12-24 години[2][1]. Вакуолі виконують також функцію регуляції осмотичного тиску[2].

Розмножуються найпростіші шляхом поділу клітини (надвоє чи множинного) або пупкуванням. Відомий статевий процес — копуляція чи кон'югація[2]. Деякі особини протозоа (наприклад, інфузорій, у яких одна особина утворює чоловічі і жіночі пронуклеуси, — аналог чоловічих і жіночих гамет) можна порівняти з гермафродитами. У інших видів (наприклад, малярійного плазмодія) чоловічі гамети (мікрогамети) утворюються з одних клітин, а жіночі (макрогамети) — з інших.

Важливою біологічною особливістю більшості найпростіших є здатність за несприятливих умов або на перших стадіях життєвого циклу утворювати цисти[2].

Поширення

Найпростіші поширені всесвітньо. Живуть у морях і океанах (2/3 описаних видів), прісних водоймах, в ґрунті, дуже багато паразитує в організмах тварин[2][1]. Основною умовою їх існування є волога [5]

Систематика

Протозоа — парафілетична[3] або поліфілетична (в залежності від розуміння її обсягу та родинних зв'язків її складових) група. Запровадження її назви часто приписують Річарду Оуену (близько 1860 року)[6], хоча деякі автори вживали її й раніше (іноді для груп суттєво іншого обсягу)[7][8]. Раніше протозоа часто розглядали як підцарство царства тварин, тому ними займалася окрема дисципліна зоологіїпротозоологія. Зараз протозоа зазвичай відносять до царства протистів разом з водоростями і рядом грибоподібних груп (ооміцетами, лабіринтуломікотовими, міксоміцетами та інші) або виділяють в окреме царство. Протозоа зазвичай класифікували за способом пересування, хоча ця характеристика не є відображенням реальної спорідненості.

Чітких природних меж ця група не має. Різні автори включають у неї різні підгрупи, а деякі не виокремлюють її взагалі й розподіляють її вміст між іншими групами. У класифікації Ruggiero et al., 2015 (де їй надано рангу царства) вона має такий склад[3]:

Часто до складу Protozoa включають і інші групи, зокрема форамініфер, радіолярій, динофлагелят та інфузорій[9] (у вищезгаданій системі їх усіх включено до складу царства Chromista).

У викопному стані найпростіші відомі з докембрію (наприклад, безсумнівні рештки черепашкових амеб із ряду Arcellinida відомі вже з відкладів віком 750 млн років — тонійський період неопротерозою)[10].

Екологія

Найпростіші є важливою ланкою в ланцюгах живлення водних тварин. Як компоненти мікро- і мейофауни водних екосистем, протозоа є важливою їжею для мікроскопічних безхребетних, а також мальків риб. Екологічна роль протозоа полягає в перенесенні бактерійної і водоростевої продукції на наступні трофічні рівні[2]. Джгутиконосці — симбіонти термітів, а інфузоріїжуйних, вони допомагають хазяїнам перетравлювати целюлозу, грають виключно важливу роль в кругообігу органіки.

Значення

Велику роль відіграють у процесах самоочищення, виступають важливими біологічними індикаторами ступеня забрудненості води. Викопні найпростіші, що мають мінеральні скелети (форамініфери, радіолярії), утворили потужні товщі земної кори, чимало їх є керівними скам'янілостями, за допомогою яких визначають відносний вік осадових порід; результати вивчення розподілу викопних корененіжок у геологічних нашаруваннях широко використовують при пошуках нафти та інших корисних копалин[1]. Велике практичне значення має вивчення паразитичних найпростіших, збудників небезпечних хвороб людини і тварин (малярії, амебіазу, сонної хвороби, токсоплазмозу, піроплазмідозів, кокцидіозів)[2].

Примітки

  1. а б в г д е Хрестоматія із зоології / Упор. А. М. Охріменко, Е. В. Шухова. — 2-ге вид., доп. — К. : Радянська школа, 1988. — 272 с. ISBN 5-330-00386-5.
  2. а б в г д е ж и к л Найпростіші // Українська радянська енциклопедія : у 12 т. / гол. ред. М. П. Бажан ; редкол.: О. К. Антонов та ін. — 2-ге вид. — К. : Головна редакція УРЕ, 1974–1985.
  3. а б в Ruggiero M.A., Gordon D.P., Orrell T.M. et al. (2015). A Higher Level Classification of All Living Organisms. PLoS ONE 10 (4). PMC 4418965. PMID 25923521. doi:10.1371/journal.pone.0119248.
  4. (рос.) Масюк Н. П. Эволюционные аспекты морфологии эукариотический водорослей. — К. : Наукова думка, 1993. — 232 с.
  5. Біологія: навчально-методичний посібник / О. А. Біда, С. І. Дерій та ін. - 3-тє вид., - К.: Літера ЛТД, 2012. - 672 с. ISBN 978-966-178-133-6
  6. Protozoa // World Register of Marine Species
  7. Rothschild L. J. (1989). Protozoa, protista, protoctista: What's in a name?. Journal of the History of Biology 22 (2): 277–305. doi:10.1007/BF00139515.
  8. Карпов С. А. Строение клетки протистов / отв. ред. А.А. Добровольский. — Санкт-Петербург : ТЕССА, 2001. — С. 11. — ISBN 5-94086-010-9.
  9. Cavalier-Smith T. (1998). A revised six-kingdom system of life. Biological Reviews 73 (3): 203–266. PMID 9809012. doi:10.1111/j.1469-185X.1998.tb00030.x.
  10. Lahr D.J.G., Grant J., Nguyen T. et al. (2011). Comprehensive Phylogenetic Reconstruction of Amoebozoa Based on Concatenated Analyses of SSU-rDNA and Actin Genes. PLoS ONE 6 (7). PMID 21829512. doi:10.1371/journal.pone.0022780.

Література

  • (рос.) Маркевич А. П. Проблема происхождения простейших (Protozoa). К., 1954.
  • (рос.) Догель В. А., Полянский Ю. И., Хейсин Е. М. Общая протозоология. М.—Л., 1962.
  • (рос.) Жизнь животных, т. 1. М., 1968.
  • (рос.) Определитель фауны Черного и Азовского морей, т. 1. К., 1968.

Посилання

Джгутикові Це незавершена стаття про найпростіших.
Ви можете допомогти проекту, виправивши або дописавши її.
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Автори та редактори Вікіпедії
original
visit source
partner site
wikipedia UK

Động vật nguyên sinh ( Vietnamese )

provided by wikipedia VI

Động vật nguyên sinh (Protozoa-tiếng Hy Lạp proto=đầu tiên và zoa=động vật) là một thuật ngữ cổ gồm những sinh vật đơn bào (nguyên sinh vật-Protista)[1] thuật ngữ này hiện không còn được dùng trong phân loại sinh vật. Động vật nguyên sinh có khả năng chuyển động và dinh dưỡng chủ yếu bằng cách dị dưỡng. Chúng có phân bố ở khắp nơi: đất, nước ngọt, nước mặn, trong cơ thể sinh vật khác. Đây là khác biệt chính so với thực vật nguyên sinh (protophyta), được coi là những sinh vật đơn bào không có khả năng chuyển động và thực hiện trao đổi chất qua quá trình quang hợp. Động vật nguyên sinh có khoảng 40.000 loài, trong đó một số cũng có cả khả năng quang hợp như trùng roi xanh. Động vật nguyên sinh là một dạng sống đơn giản, mặc dù cơ thể chỉ có một tế bào, nhưng có khả năng thực hiện đầy đủ các hoạt động sống như một cơ thể đa bào hoàn chỉnh, chúng có thể thu lấy thức ăn, tiêu hóa, tổng hợp, hô hấp, bài tiết, điều hòa ionđiều hòa áp suất thẩm thấu, di chuyểnsinh sản. Sở dĩ chúng có thể thực hiện được các hoạt động sống đó là vì trong cơ thể cũng có những cấu tử giống với các cấu tử ở tế bào của cơ thể đa bào như nhân, ty thể, mạng nội chất, hệ Golgi, không bào co bópkhông bào tiêu hóa. Một số nguyên sinh động vật còn có bào hầu nối liền bào khẩu với túi tiêu hóa, tiêm mao hoặc chiên mao hoạt động được nhờ thể gốc. Động vật nguyên sinh thường có kích thước 0.01 - 0.05mm và không phải là động vật thực sự.

Phân loại

Gồm có 5, 6 hoặc 7 tiểu loại tùy theo cách phân loại trước đây, phụ thuộc cơ quan vận chuyển và loại nhân tế bào, tuy nhiên những phân loại này không thể hiện mối quan hệ thực sự giữa chúng theo quan điểm hiện nay:

5 loại trên bao gồm các bào tử trùng sống ký sinh ở các cơ thể động vật khác (trước đây các ngành này được xếp chung cùng một lớp Sporozoa)

Cấu trúc

Cơ quan vận chuyển

Có ba loại vận chuyển ở các động vật nguyên sinh: vận chuyển bằng giả túc, bằng chiên mao và bằng tiêm mao

  • Giả túc (Pseudopod) là phần nhô ra của tế bào chất theo hướng di chuyển. Giả túc được dùng để di chuyển và để bắt thức ăn. Giả túc có bốn loại hình dạng:
  1. Giả túc hình sợi Filopodia
  2. Giả túc hình rễ cây Rhizopodia
  3. Giả túc hình tia Axopodia
  4. Giả túc hình chuỳ có đầu tròn
  • Chiên mao là bộ phận hoạt động rẽ trong vòng tròn xoáy trong nước như mũi khoan để kéo toàn bộ ĐVNS về phía trước, vừa tạo dòng nước cuốn thức ăn vào miệng (bào khẩu).
Một số ĐVNS có cả giả túc trùng lẫn chiêm mao, thậm chí cả màng uốn
  • Tiêm mao: hoạt động như mái chèo đẩy sinh vật tiến về phía trước, làm cho con vật tự xoay quanh mình nó khi vận chuyển đồng thời tạo nên dòng nước xoáy cuốn theo thức ăn đưa vào miệng.

Cơ quan tiêu hoá-Không bào tiêu hoá

Các mảnh vụn thức ăn được đưa vào bào khẩu (cytostome, thường nằm ở một vị trí nhất định nào đó trên cơ thể động vật nguyên sinh), theo bào khẩu vào bào hầu (cytopharynx) và được bao bọc trong một túi gọi là không bào tiêu hoá. Các men tiêu hoá được tiết vào trong túi để phân giải thức ăn. Các chất dinh dưỡng tạo thành sẽ được đưa vào tế bào chất còn những chất không tiêu hoá được tế bào thải ra ngoài qua bề mặt.

Trao đổi khí, bài tiết và điều hòa áp suất thẩm thấu

  • Paramecium multimicronucleatum:
    • Không bào trương đầy nước với màng đóng kín lỗ thoát.
    • Sau đó: lỗ thoát mở ra, không bào dốc hết nước ra ngoài.
    • Tiếp tục: lỗ thoát được đóng lại.
    • Cuối cùng: hai túi nhập lại hình thành không bào trương đầy nước.
  • Paramecium trichium:
    • Đầu tiên: không bào trương đầy nước, không bào thứ cấp và tam cấp được thành lập
    • Sau đó: không bào dốc hết nước ra ngoài, sau đó không bào nhận nước từ các không bào thứ cấp và tam cấp
    • Kết thúc: không bào lại trương đầy nước.

Xem thêm

Tham khảo

  1. ^ I. Edward Alcamo; Jennifer M. Warner (ngày 28 tháng 8 năm 2009). Schaum's Outline of Microbiology. McGraw Hill Professional. tr. 144–. ISBN 978-0-07-162326-1. Truy cập ngày 14 tháng 11 năm 2010.
  1. Abramoff, P. 1994. Laboratory Outlines in Biology VI. W. H. Freeman & Com., New York.
  2. Avila, V.L. 1995. Biology. Investigating life on the earth. 2nd Ed. Bookmark Pub. London.
  3. Ban thực vật. 1972 - 1973. Thực tập thực vật. Khoa học Đại học Đường - Sài Gòn.
  4. Barrett, J.M., P. Abramoff, A.K. Kumaran, W.F. Millington. 1986. Biology. Prentice - Hall; Englewood Cliffs, N.J.
  5. Campbell, N.A. 1996. Biology. 4th Ed. The Benjamin/Cummings Pub. Com., Inc. CA.
  6. Gould, J. L., W. T. Keeton. 1996. Biological science. 6th Ed. W.W. Norton & Co. New York - London.
  7. Phạm Hoàng Hộ. 1967. Sinh học thực vật. Tủ sách khoa học. Bộ Giáo dục. Sài Gòn.
  8. Phạm Hoàng Hộ. 1970. Hiển hoa bí tử. Trung tâm học liệu. Bộ Giáo dục. Sài Gòn.
  9. Phạm Hoàng Hộ. 1972. Tảo học. Trung tâm học liệu. Bộ Giáo dục. Sài Gòn.
  10. Keeton, W.T. & J.L. Gould. 1993. Biological Science. 5th Ed. W.W. Norton & Company. New York - London.
  11. Knox, B., P. Ladiges, B. Evans. 1994. Biology. McGraw-Hill Book Company. Australia.
  12. Lê Quang Long. 1986. Sinh lý động vật và người. Tập 1 và 2. Nhà xuất bản Giáo dục. Hà nội.
  13. McFadden, C.H. & W.T. Keeton. 1995. Biology. An exploration of life. W.W. Norton & Company. New York - London.
  14. Pechenik, Jan A. 1996. Biology of the Invertebrates. 3rd. The MacGraw-Hill Com. Inc.
  15. Nguyễn Văn Uyển và các tác giả. 1984. Nuôi cấy mô thực vật phục vụ công tác giống cây trồng. Nhà xuất bản TP. Hồ Chí Minh.

Liên kết ngoài

 src= Wikimedia Commons có thư viện hình ảnh và phương tiện truyền tải về Động vật nguyên sinh  src= Wikispecies có thông tin sinh học về Động vật nguyên sinh
Tiếng Việt
Tiếng Đức
Tiếng Bồ Đào Nha
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia tác giả và biên tập viên
original
visit source
partner site
wikipedia VI

Động vật nguyên sinh: Brief Summary ( Vietnamese )

provided by wikipedia VI

Động vật nguyên sinh (Protozoa-tiếng Hy Lạp proto=đầu tiên và zoa=động vật) là một thuật ngữ cổ gồm những sinh vật đơn bào (nguyên sinh vật-Protista) thuật ngữ này hiện không còn được dùng trong phân loại sinh vật. Động vật nguyên sinh có khả năng chuyển động và dinh dưỡng chủ yếu bằng cách dị dưỡng. Chúng có phân bố ở khắp nơi: đất, nước ngọt, nước mặn, trong cơ thể sinh vật khác. Đây là khác biệt chính so với thực vật nguyên sinh (protophyta), được coi là những sinh vật đơn bào không có khả năng chuyển động và thực hiện trao đổi chất qua quá trình quang hợp. Động vật nguyên sinh có khoảng 40.000 loài, trong đó một số cũng có cả khả năng quang hợp như trùng roi xanh. Động vật nguyên sinh là một dạng sống đơn giản, mặc dù cơ thể chỉ có một tế bào, nhưng có khả năng thực hiện đầy đủ các hoạt động sống như một cơ thể đa bào hoàn chỉnh, chúng có thể thu lấy thức ăn, tiêu hóa, tổng hợp, hô hấp, bài tiết, điều hòa ionđiều hòa áp suất thẩm thấu, di chuyểnsinh sản. Sở dĩ chúng có thể thực hiện được các hoạt động sống đó là vì trong cơ thể cũng có những cấu tử giống với các cấu tử ở tế bào của cơ thể đa bào như nhân, ty thể, mạng nội chất, hệ Golgi, không bào co bópkhông bào tiêu hóa. Một số nguyên sinh động vật còn có bào hầu nối liền bào khẩu với túi tiêu hóa, tiêm mao hoặc chiên mao hoạt động được nhờ thể gốc. Động vật nguyên sinh thường có kích thước 0.01 - 0.05mm và không phải là động vật thực sự.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia tác giả và biên tập viên
original
visit source
partner site
wikipedia VI

Простейшие ( Russian )

provided by wikipedia русскую Википедию
Запрос «Протозоа» перенаправляется сюда. На эту тему нужна отдельная статья.
Не следует путать с протистамипарафилетической группой, к которой относят всех эукариотов, не являющихся грибами, растениями или животными.
Группа: Простейшие
Международное научное название

Protozoa Owen, 1858

Дочерние таксоны Wikispecies-logo.svg
Систематика
на Викивидах
Commons-logo.svg
Изображения
на Викискладе
ITIS 630577EOL 4651FW 71297

Простéйшие (лат. Protozoa, от др.-греч. πρῶτος — первый и ζῷα, формы множественного числа от др.-греч. ζῷον — живое существо)полифилетическая группа, царство[1] одноклеточных или колониальных эукариот, которые имеют гетеротрофный тип питания. В русскоязычной литературе, как правило, используется термин гетеротрофные протисты, представителями гетеротрофных протистов являются фораминиферы и инфузории.

Большинство простейших — микроорганизмы, но некоторые (например, колониальные инфузории зоотамниумы или одиночные спиростомумы) достигают размеров в несколько миллиметров и хорошо видны невооружённым глазом. Настоящих многоклеточных форм среди простейших нет.

Термин «водоросли» используют для обозначения фотосинтезирующих протистов — как микроорганизмов, так и организмов, имеющих макроскопические размеры. Однако различить простейших и водоросли зачастую нелегко. Например, водоросль Dinobryon имеет хлоропласты и фотосинтезирует, а также подвижна и использует готовые органические вещества. Смешанный (миксотрофный) тип питания имеют также некоторые эвгленовые, которые к тому же могут необратимо утрачивать хлоропласты.

Характеристики

Простейшие, как правило, имеют размер около 10—45 микрометров, такие формы хорошо видны в световой микроскоп. Некоторые одиночные и колониальные виды (крупные инфузории, радиолярии и др.) могут также достигать и нескольких мм и хорошо видны невооружённым глазом. Наиболее мелкие простейшие (токсоплазмы и пироплазмиды) имеют размеры 1—2 мкм. Простейшие обитают в водной среде и почве, занимают различные трофические уровни. Как хищники они питаются одноклеточными или нитчатыми водорослями, микроскопическими грибами, другими видами простейших, а как микрофаги — бактериями и детритом. Простейшие контролируют бактериальные популяции и регулируют их биомассу. Простейшие могут потреблять пищу путём эндоцитоза — например, амёбы окружают пищу псевдоподиями и заглатывают её, в то время как другие простейшие имеют клеточный рот (цитостом), через который они поглощают пищу. Некоторые простейшие способны к осмотрофному питанию. Все фаготрофные простейшие переваривают пищу в компартментах, называемых вакуолями.[2]

Как компоненты микро- и мейофауны, простейшие являются важной пищей для микроскопических беспозвоночных, а также мальков рыб. Экологическая роль простейших состоит в переносе бактериальной и водорослевой продукции на следующие трофические уровни. К простейшим относятся плазмодии, трипаносомы, лейшмании и другие паразиты, которые являются возбудителями опасных заболеваний человека и животных, а также симбионты многоклеточных животных. Жгутиконосцы — симбионты термитов и инфузории — симбионты жвачных, помогающие своим хозяевам переваривать целлюлозу, играют исключительно важную роль в круговороте органики.

Простейшие размножаются делением на две части или множественным делением. Некоторые простейшие размножаются половым путём, некоторые бесполым, большинство групп — и тем, и другим. У некоторых видов (например, малярийного плазмодия) мужские гаметы (микрогаметы) образуются из одних клеток, а женские (макрогаметы) — из других[3].

Другим названием таксона простейших является Acrita(Акрития)(R. Owen, 1861).

Классификация

Ambox outdated serious.svg
Информация в этой статье или некоторых её разделах устарела.
Вы можете помочь проекту, обновив её и убрав после этого данный шаблон.

Ранее простейших часто рассматривали как подцарство царства животных. Поэтому гетеротрофными простейшими занималась отдельная наука — протозоология, которая считалась разделом зоологии (науки о животных). Сейчас простейших обычно относят к царству протистов вместе с водорослями и рядом грибоподобных групп (оомицетами, лабиринтулидами, миксомицетами и др.).

Простейшие — это полифилетическая группа. Хотя ранее им часто придавали ранг подцарства или типа, в XXI-ом веке систематики относят простейших (ресничных, жгутиковых, саркодовых и Apicomplexa) к животноподобным протистам, не придавая этой группе таксономического значения и ранга.

Подгруппы

Простейших обычно классифицировали по способам передвижения, хотя данная характеристика не отражает реального родства:

Примечания

  1. По данным EOL и ITIS. См. карточку.
  2. Архивированная копия (неопр.) (недоступная ссылка). Проверено 15 июня 2008. Архивировано 19 мая 2008 года. Protozoa, defined at Microbe World. 2006 American Society for Microbiology. Retrieved June 15, 2008.
  3. Google Images

Категология

 title=
license
cc-by-sa-3.0
copyright
Авторы и редакторы Википедии

Простейшие: Brief Summary ( Russian )

provided by wikipedia русскую Википедию

Простéйшие (лат. Protozoa, от др.-греч. πρῶτος — первый и ζῷα, формы множественного числа от др.-греч. ζῷον — живое существо) — полифилетическая группа, царство одноклеточных или колониальных эукариот, которые имеют гетеротрофный тип питания. В русскоязычной литературе, как правило, используется термин гетеротрофные протисты, представителями гетеротрофных протистов являются фораминиферы и инфузории.

Большинство простейших — микроорганизмы, но некоторые (например, колониальные инфузории зоотамниумы или одиночные спиростомумы) достигают размеров в несколько миллиметров и хорошо видны невооружённым глазом. Настоящих многоклеточных форм среди простейших нет.

Термин «водоросли» используют для обозначения фотосинтезирующих протистов — как микроорганизмов, так и организмов, имеющих макроскопические размеры. Однако различить простейших и водоросли зачастую нелегко. Например, водоросль Dinobryon имеет хлоропласты и фотосинтезирует, а также подвижна и использует готовые органические вещества. Смешанный (миксотрофный) тип питания имеют также некоторые эвгленовые, которые к тому же могут необратимо утрачивать хлоропласты.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Авторы и редакторы Википедии

原生動物 ( Chinese )

provided by wikipedia 中文维基百科
Ambox wikify.svg
本条目部分链接不符合格式手冊規範跨語言链接及章節標題等處的链接可能需要清理。(2015年12月11日)
請協助改善此條目。參見WP:LINKSTYLEWP:MOSIW以了解細節。突出显示跨语言链接可以便于检查。
 src=
Blepharisma japonicum, 是一种自由生活的纤毛虫原生动物。
 src=
Giardia muris, 一种鞭毛虫原虫,是在啮齿动物,鸟类和爬行动物中发现的肠道寄生虫
 src=
Centropyxis aculeata, 一个有壳(贝壳)的阿米巴虫

原生动物是動物界中最低級、最原始、最簡單的一類動物,屬於原生生物當中較接近動物的一類,简称原虫。身體由单個细胞所構成,因此也被稱爲單細胞動物。多營自由生活,也有的生活在其他動物體內,營寄生或共生生活。有些物种介于植物和动物之间,能进行光合作用,如眼蟲。具有多種類器官,能完成运动、攝食、呼吸、排泄生殖等生活機能。动物中排除原生动物,剩下的多细胞动物被称为后生动物。后生动物中有了组织分化的被称为真后生动物

原虫很微小,多爲20~300μm。但在马里亚纳海沟发现的一类有孔蟲門原蟲en:Xenophyophores,直径可以达到20厘米,為最大的原生動物。经记录的原生动物约有50000种,其中大约有20000种为化石种。

按照支序分類學說的觀點,原生動物是真核生物除去多細胞動物、植物、真菌之外的部分,爲併系群,且區分動植物的標準——運動和光合作用均與生物演化分類無關。光合作用並非真核生物的原始屬性,而是分別通過一次或多次内共生來實現的,各個營光合作用的種類彼此間並無親緣關係。因此原生動物只是一個集合概念,而不應作爲生物分類的單元。原生動物现在被更准确地划分在一个单独的界:原生生物界

分类

原生动物傳統上与藻类黏菌(slime molds,类似于真菌)构成了原生生物界。21世纪的系统分类学研究表明,传统的基于形态的分类方法是多源头进化的。传统分类:

常見的原生動物

另見

外部链接

双鞭毛生物多貌生物AH原始色素体生物(A),或广义植物 定鞭/隐藻生物(H)(有争议) SAR不等鞭毛/囊泡生物不等鞭毛类(S) 囊泡虫类(A) 有孔虫界(R) 古虫界 无根虫门英语Apusozoa 单鞭毛生物变形虫界 后鞭毛生物动物总界Mesomycetozoea英语Mesomycetozoea 蜷丝生物英语Filozoa蜷丝球虫纲英语Filasterea
领鞭毛虫纲 动物界或
“后生动物”
菌物总界真菌界 核形虫类


物種識別信息 规范控制
 title=
license
cc-by-sa-3.0
copyright
维基百科作者和编辑

原生動物: Brief Summary ( Chinese )

provided by wikipedia 中文维基百科
 src= Blepharisma japonicum, 是一种自由生活的纤毛虫原生动物。  src= Giardia muris, 一种鞭毛虫原虫,是在啮齿动物,鸟类和爬行动物中发现的肠道寄生虫 src= Centropyxis aculeata, 一个有壳(贝壳)的阿米巴虫

原生动物是動物界中最低級、最原始、最簡單的一類動物,屬於原生生物當中較接近動物的一類,简称原虫。身體由单個细胞所構成,因此也被稱爲單細胞動物。多營自由生活,也有的生活在其他動物體內,營寄生或共生生活。有些物种介于植物和动物之间,能进行光合作用,如眼蟲。具有多種類器官,能完成运动、攝食、呼吸、排泄生殖等生活機能。动物中排除原生动物,剩下的多细胞动物被称为后生动物。后生动物中有了组织分化的被称为真后生动物

原虫很微小,多爲20~300μm。但在马里亚纳海沟发现的一类有孔蟲門原蟲en:Xenophyophores,直径可以达到20厘米,為最大的原生動物。经记录的原生动物约有50000种,其中大约有20000种为化石种。

按照支序分類學說的觀點,原生動物是真核生物除去多細胞動物、植物、真菌之外的部分,爲併系群,且區分動植物的標準——運動和光合作用均與生物演化分類無關。光合作用並非真核生物的原始屬性,而是分別通過一次或多次内共生來實現的,各個營光合作用的種類彼此間並無親緣關係。因此原生動物只是一個集合概念,而不應作爲生物分類的單元。原生動物现在被更准确地划分在一个单独的界:原生生物界

license
cc-by-sa-3.0
copyright
维基百科作者和编辑

原生動物 ( Japanese )

provided by wikipedia 日本語
原生動物 Paramecium.jpg 分類 : 動物界 Animalia
原生生物界 Protista
原生動物界 Protozoa : 原生動物門 Protozoa 学名 Protozoa Goldfuss, 1818

原生動物(げんせいどうぶつ)とは単細胞生物のうち生態が動物的なもの。原虫とも。

歴史的には、生物を動物植物に分けていた(2界説)頃に使われた分類群であり、動物「のうち」単細胞のものと定義されていた。

実際は雑多な生物の集まりであり、系統学的に妥当なグループに修正する試みもされたが、現在ではどの意味でも分類群としては使われず、大まかな総称として伝統的なグループを表すのに使われている。

分類的位置づけ[編集]

もともと、動物界の1門「原生動物門」として扱われてきた。

1858年リチャード・オーウェンは、原生動物を独立界「原生動物界」に引き上げた。

1860年ジョン・ホッグは、原生動物と原生植物の違いはあまりないとして、それらを Primigenum 界にまとめた。1866年エルンスト・ヘッケルはそのグループに原生生物 Protista 界と命名した。

古典的分類[編集]

伝統的には、

が置かれてきた。鞭毛虫綱と根足虫綱をまとめて有鞭肉質虫綱などとしたものもある。胞子虫綱は後に細分された。

これらのほとんどは、現在では、いくつもの界に分散して分類されている。

鞭毛虫類には、光合成能のあるものも含まれており、これを植物性鞭毛虫と称していた。従ってそこには、実質的に、ほとんどすべての藻類にまたがるものが含まれていたことになる。同様に、今では繊毛虫類以外の分類群は、いずれも多系統であると考えられている。生物の分類を参照のこと。

各群の内容[編集]

もはや存在しない分類群ではあるが、全体を見渡す意味はあると思われるので、簡単に記しておく。

  • 鞭毛虫綱:鞭毛を持って運動する真核の単細胞生物ほとんどすべてを含む群であった。そのうちで光合成可能なものを植物性鞭毛虫、そうでないものを動物性鞭毛虫と呼んでいた。
  • 肉質虫綱(根足虫とも):細胞の一部を原形質流動によって動かし、足のように使う運動をするグループである。偽足の形に葉状、糸状、針状、網目状などの違いがあり、それらは細胞内骨格の違いなどに基づく。全くの裸の細胞体であるアメーバのほか、殻を持つ有殻アメーバ有孔虫、針状の骨格を持つ太陽虫放散虫など、様々なものを含み、粘菌をここに所属させたこともある。現在ではこの仲間は鞭毛虫以上に、多系統のものが複雑に入り交じった状態と見られているらしい。
  • 胞子虫綱:細胞内寄生をする単細胞生物で、胞子様の散布体を作る時期がある。現在ではこの中でアピコンプレクサマラリア原虫など)が渦鞭毛藻類、繊毛虫類と近縁であること、微胞子虫類は菌類、多分接合菌門のトリコミセス類から派生したものであるらしいこと、粘液胞子虫に至っては、どうやら多細胞動物が細胞内寄生によって体制を退化させたものらしいことなどが分かり、実に興味深い寄せ集めであったことが判明している。
  • 繊毛虫綱:現在も認められている分類群である。

再定義の試み[編集]

原生動物という分類が無意味であると考えられるようになってから、新たなグループを原生動物と再定義する試みがなされた。しかしいずれも、長く広く使われることはなかった。

8界説での原生動物[編集]

原生動物 分類 ドメ
イン
: 真核生物 Eukaryota 上界 : Metakaryota : 原生動物界 Protozoa sensu Cavalier-Smith 学名 Protozoa Goldfuss, 1818 emend. Cavalier-Smith, 1987 亜界
  • Adictyozoa
  • Dictyozoa

1993年キャバリエ=スミスは、ミトコンドリアを持つ真核生物である Metakaryota のうち、(ほぼ)単系統と思われた動物・植物・真菌・クロミスタを除いた残りの、(ほぼ)側系統を原生動物と定義し[1]、8界説を唱えた。なお、残りの3界はアーケゾア真正細菌古細菌である。彼の原生動物は、クロミスタという大きなグループが含まれないものの、「進化した生物を除いた残り」というコンセプトは従来の原生生物に近い。

修正6界説での原生動物[編集]

1998年にはキャバリエ=スミスは、ミトコンドリアのない真核生物であるアーケゾアを原生動物に加えた。当初は原生動物はアーケゾア亜界と Neozoa 亜界(8界説での原生動物)に分けられていたが、次第にアーケゾアというグループ分けは無意味ということになり、別の分類をするようになった。

出典[編集]

  1. ^ Cavalier-Smith (1993), “Kingdom Protozoa and Its 18 Phyla”, Microbiological Reviews 57: 953-994, http://mmbr.asm.org/cgi/reprint/57/4/953

参考文献[編集]

外部リンク[編集]

 src= ウィキスピーシーズに原生動物に関する情報があります。
 title=
license
cc-by-sa-3.0
copyright
ウィキペディアの著者と編集者
original
visit source
partner site
wikipedia 日本語

原生動物: Brief Summary ( Japanese )

provided by wikipedia 日本語

原生動物(げんせいどうぶつ)とは単細胞生物のうち生態が動物的なもの。原虫とも。

歴史的には、生物を動物植物に分けていた(2界説)頃に使われた分類群であり、動物「のうち」単細胞のものと定義されていた。

実際は雑多な生物の集まりであり、系統学的に妥当なグループに修正する試みもされたが、現在ではどの意味でも分類群としては使われず、大まかな総称として伝統的なグループを表すのに使われている。

license
cc-by-sa-3.0
copyright
ウィキペディアの著者と編集者
original
visit source
partner site
wikipedia 日本語

원생동물 ( Korean )

provided by wikipedia 한국어 위키백과
 src=
골수 세포 속의 레이시마니아(Leishmania donovani)

원생동물(原生動物)은 하나의 세포로 구성된 현미경적 크기의 동물이다. 고등 동물을 구성하고 있는 세포들은 서로 도와가며 조직이나 기관을 형성하고, 각각 일정한 기능을 갖는 데 반해, 원생동물은 모든 기능이 하나의 세포 내에서 이루어지므로 그것이 하나의 개체로서 생활한다. 운동은 편모, 섬모, 위족으로 하는데 운동을 하지 못하는 것도 있다. 모양은 매우 다양하여, 좌우비대칭형·동그란형·원 추형·가늘고 긴 모양·납작하고 등과 배의 구별이 있는 것 등이 있다. 번식은 주로 이분법과 출아법으로 하며 교미와 접합의 유성 생식도 가능하다. 이러한 원생동물은 수생동물 유생의 먹이로 매우 중요하다. 또한 오염된 물에서 서식하는 대부분의 편모충류는 물을 정화시키는 역할을 하는데, 부유 생활을 하는 종류는 때에 따라 이상 증식을 하여 적조 현상을 일으켜 수생동물에게 큰 피해를 준다. 원생동물은 현재 전지구상에 3만 종 이상이 알려져 있고, 하천·호수·바다 등에 살고 있다. 대부분의 원생동물은 아주 작아 현미경으로만 볼 수 있으므로 원생동물에 대한 연구는 현미경의 발달과 함께 이루어져 왔다. 그러나 한정된 것만이 화석으로 남아 있을 뿐이며, 세포 기관의 연구 또한 무리 사이의 유연 관계를 설명하기에는 많이 부족하여 아직까지도 확실한 분류체계가 잡혀 있지 않다. 전통적으로 편모충류·육질충류·포자충류·섬모충류의 종류로 나누었다.

참고 자료

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia 작가 및 편집자

원생동물: Brief Summary ( Korean )

provided by wikipedia 한국어 위키백과
 src= 골수 세포 속의 레이시마니아(Leishmania donovani)

원생동물(原生動物)은 하나의 세포로 구성된 현미경적 크기의 동물이다. 고등 동물을 구성하고 있는 세포들은 서로 도와가며 조직이나 기관을 형성하고, 각각 일정한 기능을 갖는 데 반해, 원생동물은 모든 기능이 하나의 세포 내에서 이루어지므로 그것이 하나의 개체로서 생활한다. 운동은 편모, 섬모, 위족으로 하는데 운동을 하지 못하는 것도 있다. 모양은 매우 다양하여, 좌우비대칭형·동그란형·원 추형·가늘고 긴 모양·납작하고 등과 배의 구별이 있는 것 등이 있다. 번식은 주로 이분법과 출아법으로 하며 교미와 접합의 유성 생식도 가능하다. 이러한 원생동물은 수생동물 유생의 먹이로 매우 중요하다. 또한 오염된 물에서 서식하는 대부분의 편모충류는 물을 정화시키는 역할을 하는데, 부유 생활을 하는 종류는 때에 따라 이상 증식을 하여 적조 현상을 일으켜 수생동물에게 큰 피해를 준다. 원생동물은 현재 전지구상에 3만 종 이상이 알려져 있고, 하천·호수·바다 등에 살고 있다. 대부분의 원생동물은 아주 작아 현미경으로만 볼 수 있으므로 원생동물에 대한 연구는 현미경의 발달과 함께 이루어져 왔다. 그러나 한정된 것만이 화석으로 남아 있을 뿐이며, 세포 기관의 연구 또한 무리 사이의 유연 관계를 설명하기에는 많이 부족하여 아직까지도 확실한 분류체계가 잡혀 있지 않다. 전통적으로 편모충류·육질충류·포자충류·섬모충류의 종류로 나누었다.

license
cc-by-sa-3.0
copyright
Wikipedia 작가 및 편집자